Milo ma kontaktoval v priebehu minulého roka ohľadom hladovania. Táto téma počas minulých mesiacov patrila k najhorúcejším vo výžive a celosvetovo je veľmi populárna. Prišli mi k nej mailom ďalšie tri otázky, preto som sa rozhodol so súhlasom zverejniť našu konverzáciu. Prečítajte si náš rozhovor a dozviete sa mnoho komplexných súvislostí.

Chcel by som na úvod povedať pre tých, ktorí sa ešte nestretli s pojmom čiastočné hladovanie alebo intermittent fastingom (IF) že ide viac  o životný štýl ako diétu. Ide o prerušované kontrolované hladovanie kedy sa strieda pôst a jedenie. Počas hladovania sa môže piť káva, čaj, voda, vývary či zeleninové šťavy. No potom by sme sa mali výživne najesť. Dôležité je na to ísť postupne a vyhnúť sa stresovému priebehu. Tento režim nám má pomôcť a vyhovovať. Ľudia na diéte robia presný opak. Dajú si záväzok, jedia málo a bojujú. Rozhodia si celý hormonálny systém od stresových hormónov po štítne a veľmi rýchlo sa im stane tzv. Jo jo efekt.

Napríklad starší ľudia čiastočne hladujú a ani o tom nevedia resp. nepotrebujú k tomu názvy. Od obeda až do rána jedia menej alebo vôbec. Osobne preferujem opačný postup. Jesť viac poobede a večer a menej ráno. Ale to záleží od našich potrieb, denného harmonogramu, pohlavia atď. Zaujímavosťou je, že kontrolované hladovanie a znížený príjem kalórií má preukázaný pozitívny vplyv aj na dlhovekosť – antiaging, chudnutiemetabolické zdravie či prevenciu mnohých chorôb.

Miloslav

Dobrý deň. Sledujem vaše príspevky už nejakú dobu a stotožňujem sa s vašimi názormi. Rad by som sa váš opýtal, aký mate názor na 1 dňové hladovanie, keď telo neprimá potravu 24 hodín. Myslíte si, že pri dnešnej “zdravej” strave, je pre telo vhodné mu dať oddýchnuť a poskytnúť priestor na menšiu očistu? Ďakujem za Váš čas a odpoveď

Tommy

Rozdiel medzi diétou a hladovaním

Nazdar Milo. Môj názor na hladovanie vyplýva z poznatkov evolúcie kde sa predpokladá, že človek má vytvorené mechanizmy v tele na prežitie za každých podmienok,  či už nedostatku alebo nadbytku potravy. Mnohé staré civilizácie a národy majú dodnes vo svojich tradíciach hladovanie ako ramadán, pôsť či budhistické rituály.

Dnes je taký problém, že nejeme keď potrebujeme, ale aj keď nepotrebujeme. To či potrebujeme alebo nie, je dané pocitmi hladu, smädu, chuťami. Avšak my dnes jeme 5 krát denne bez ohľadu na naše pocity. Riadime sa podľa spoločenských noriem „keby by sa malo jesť“ a nie podľa seba. Deťom tento vrodený zvierací inštinkt na silu prevychovávame. A ešte k tomu to jedlo čo jeme ani nie jedlo, takže nakoniec sa prejedáme spracovanými energetickými potravinami  a na svete je epidémia nadváhy.

DETOXIKÁCIA

Nenazýval by som to očistou (detoxikáciou), ale prirodzeným mechanizmom. Autofagocytóza je proces kedy telo za účelom vytvorenia energie recykluje a používa odumreté, poškodené a rakovinové bunky. Neevidujem vedecký dôkaz, ktorý by hovoril o presnom čísle, koľko by mal človek hladovať aby dosiahol max. benefity. Výhodnou stratégiou je však hladovať doobeda, kedy telo po spánku bolo prepnuté v režime využívania ako zdroja energie tuky. Ak k tomu ráno pridáme intezívnu aktivitu, spaľovanie vlastných zásob ešte viac zvýrazníme.

Celé je to založené na hypotéze, že ráno bol človek najaktívnejší a trávenie potravy zaťažuje nervový systém. Aj moderný človek ráno potrebuje urobiť najdôležitejšie fyzické či mentálne úlohy.

Za účeľom zjednodušenia problematiky niektorí odborníci a propagátory IF odporúčajú hladové intervaly aby to bolo pre bežného človeka ľahšie uchopiteľné. Väčšinou ide o 12 alebo 16 hodín hladovania a 12 resp. 8 hodín. okna pre stravovanie. Alebo aj 24 hodinové hladovanie a stravovanie ra za deň.

KTO ÁNO A NIE

Čo sa týka vedeckých faktov a poznatkov fyziológie človeka. Športovcov by mohlo zaujímať, že až 32 hodín by človek úplne bez potravy nemal strácať svalovú hmotu. Dlhšie dni už sú otázkou prežitia. Samozrejme prežijeme bez jedla dlhé obdobie, ale to už sa bavíme o schopnosti prežiť (koncentračné tábory) nie o nejakých terapeutických účinkoch (samo-liečebných). A úplne na zaver si je treba ujasniť prečo to chcem robiť (cieľ) a kto som. Ženy, športovci, tehotné dámy by nemali hladovať viac ako pol dňa, pravidelne. Ženy majú citlivejší hormonálny systém a mohlo by to narušiť ich menštruačný či reprodukčný systém. U športovcov záleží od mnoho faktorov a fáze súťažného obdobia.

Miloslav

Takže podľa teba je lepšie konzumovať keď si hladný? Nepreferuješ pravidelnosť? Keď tak nad tým uvažujem, zdá sa mi byť logické, ako napríklad keď je človek smädný, čí už nie je neskoro a telo berie zo svalov.

Čo sa tyká môjho cieľa, je proste byť zdravý. Pretože veľa ľudí čo nemajú problémy (zatiaľ) na fyzickej úrovni si nevážia svoje zdravie. Ja mám svojich problémov už dosť od narodenia a po 22 rokoch čo mi zdravotníctvo nevedelo pomôcť som to s nimi vzdal a snažím sa to zobrať do vlastných rúk. Cely život mam atypický ekzém, alergiu na roztoče a prach a takisto mi pribúda veľa potravín ktoré si nemôžem dovoliť zjesť kvôli histamínu (jablká, paradajky, mrkva, zeler), lebo následky sú katastrofálne. Ovplyvňuje to dlhodobo moju psychiku a musím bojovať. Takže si myslím že cieľ je jasný.

Keďže medicína rieši len následky, nie je to cesta. Ja osobne si myslím, že toto všetko vyplýva zo zlej stravy čí už mňa alebo mojich rodičov pred mojim počatím. Každopádne verím že prirodzenosť je cesta ku zdraviu. Začal som jesť viac zeleniny aj ovocia, vysadil “mlieko”, obmedzil sladkosti a môj stav sa niekoľkonásobne zlepšil, ale stále to vo mne drieme a dá to sem tam vedieť. Som typ človeka čo športuje celý život, v podstate celé dni. No niekedy sú týždne kedy musím kvôli týmto problémom prestať lebo sa nedá existovať. Natrafil som na teba nie náhodou a veľmi sa mi páči tvoj pohľad na veci. Takže som sa rozhodol, že ťa skúsim kontaktovať, reku skúsim čí mi venuješ tvoj čas.

Celé dni čítam o meditáciách, stravovaní, hladovkách a pod. Samozrejme nie na internete, pretože pri tom množstve informácii naozaj nedokážem rozlíšiť čo je pravda a čo nie. Mam pocit že toľko informácii je na škodu, lebo zanikajú tie kvalitné. Takže som sa rozhodol čítať knihy od Malachova, Bragga, Jiriho Jancu a podobných autorov ktorý vychádzajú zo skúsenosti. Veľa preferujú pravidelne očisty rôznymi spôsobmi a napr. Bragg 24 hodinovú hladovku každý týždeň. V určitých smeroch sa rozchádzajú aj ich názory, takže mám v tom naozaj chaos. Preto hľadám cestu akým spôsobom si veci ujasniť.

Tommy 

Rozumiem, rovnako sa neustále vzdelávam. Snažím sa byť zdržanlivý vo vyjadreniach a zdôrazňovať aby sa ľudia učili sebapoznávať. To čo ja na sebe zistím, nech chcem ako chcem, nikdy sa nebudem môcť vžiť do druhého. Niekedy sa podarí trafiť, niekedy fakt za tým môže byť čokoľvek. Áno preferujem stravovať sa nepravidelne. Človek by nemal mať problém zaobísť sa bez jedla pár hodín až deň bez toho aby ho chytila panika. Nehovoriac o tom, že čím je naše telo lepšie trénované tým sa vie lepšie spoľahnúť na vlastné zdroje podkožných zásob, šetriť glykogénom a kontrolovať manažment glukózy.

Orthorexia je posadnutosť zdravou stravou. Dnes je až príliš bežným javom sledovať mladých ľudí chorobne sledovať seba a svoju stravu. Či už ide o zdravie, svaly, výzor alebo paniku z hladu. Sám som nebol výnimkou. Dnes som múdrejší. Strava by mala byť našim nástrojom za plnohodnotným životom. Vedieť, že sa nič nestane, keď sa najem až o niekoľko hodín resp. že to môže mať až pozitívny účinok je skvelý pocit slobody.

Robím to tak sám, ale keďže som aktívny, nesnažím sa robiť nejaké extrémy na sebe. Proste počkám si vždy na hlad a už je to len otázka hodín, čo si myslím nemá nejaký negatívny vplyv na telo, výkonnosť. Skôr učím telo lepšie pracovať s energiou a posúvať hranicu závislosti na jedle. Schopnosť adaptácie a samoliečby je fascinujúca. Prečo by mal človek s nadváhou neustále niečo jesť. Nie je pravda, že hladovanie môže za JO JO efekt a problémy so štítnou žlazou. Problém je komplexnejší. Veľa ľudí diétami dlhodobo hladuje a konzumuje málo výživných potravín. Potrebujú popracovať na kondícií, sile, určite stres manažmente, ktorý tiež ovplyvňuje pohodu a chuť na jedlo.

Človek žil v obdobiach hladu a v obdobiach úrody, lovu a zabíjačiek. Dnes však sme obklopení neobmedzenými zdrojmi potravín. Bohužiaí nekvalitných a energetických.

To čo spomínaš tých autorov, knihy a odporúčania, tak ako hovoríš sú to ich skúsenosti a odporúčania. Ja hľadám za vecami poznanie a mechanizmy a samozrejme sa rád učím od ľudí a ich skúsenosti. Jedno s druhým súvisí, snažím sa nespoliehať bez porozumenia na slova druhých.

Nevidím žiadny problém v 24 hod. hladovke, ak ide o zdravie dokonca to vidím užitočné. Radšej nejesť ako jesť niečo prozápalové (lepok, cukor, rastlinné oleje, GMO, lieky, chémia) čo potom súvisí ako sám vravíš s mnohými problémami. Telo keď nemá jedlo, musí za každú cenu udržať rovnováhu v tele, či cukor v krvi, vodu, tuky, hormóny atď. Ono sa popasuje.

Netrúfam si odhadnúť mieru hladovania medzi schopnosťou prežiť a nejakým terapeutickým odporúčaním. Možno by bolo zaujímavé nejakým spôsobom sa otestovať. Začni tak dlho jednoducho ako cítiš, že je tvoja hranica. Pol dna, deň, deň a pol. Osobne som hladoval asi len deň. Aj to som sa riadne najedol večer pred, čiže vieš odrátaš hodiny trávenia, a nakoniec to nebol ani poriadny deň. Ak vychádzam z tej štúdie, ktorú nejako držím v hlave, že svaly sa začnú štiepiť po 30 hodinách, tak ani nevidím vyšší zmysel v hladovke. Ani hneď robiť nejaké skoky, ono treba vždy odhadnúť tú mieru aby si telo nešokoval a aby si na to šiel postupne. Psychický stres je skvelý indikátor a poradca. Nemá zmysel hneď zajtra hladovať celý deň ak sa pri tom budeš cítiť mizerne. Najprv treba zistiť koľko hodín je ten počet kedy ti prirodzene vyhladne. Napríklad ja sa ráno snažím byť nalačno najdlhšie ako viem vzhľadom na program a po väčšom jedle príde hlad po cca 5-6 hodínách. Preto môj najčasjtejší režim vyzerá jedlo 2-3 denne. Systém jedenia od hladu do hladu sa mi osvedčuje, jednak sa najem vždy riadne a jednak dokopy zjem menej. Hormóny sú stabilizované, spaľujem tuk, o tom by sa dalo hodne písať.

Táto prirodzenosť pre človeka sa podarila už aj vedeckými štúdiami preukázať v podobe niektorých zdravotných benefitoch ako napr. znižovať cholesterol a chrániť srdce a cievy, kontrolovať cukor v krvi a vyhnúť sa napr. cukrovke či neurologickým chorobám ako Alzehimer, Parkinson.

ZÁVER

Na záver by som však dodal, že na pocity hladu veľmi výrazne vplýva aj spánok, intenzita aktivít počas dňa, dýchanie. Takže opäť sme u optimalizácií životosprávy. Z tohto dôvodu som napísal Puzzle Života, ktorá dá človeku celkový obraz. Prečítajte si aj ďalšie články ak vás táto téma zaujíma alebo vstúpte do nášho diskusného fóra a poraďte.

Autor knihy Puzzle Života, silovo – nápravný tréner, odborník na výživu a preventívnu životosprávu. Ako „manažér zdravia“ pomáham ľuďom s optimalizáciou životosprávy – pohyb, výživa, spánok, nastavenie mysle, vzťahy, prevencia, príroda, sebarozvoj, ktoré vedú k napĺňaniu ich života a cieľom.

Prirodzená strava a manažment stresu sú pravdepodobne najkľúčovejšími faktormi k podpore samoliečebných mechanizmov organizmu. Preto som napísal knihu Puzzle Života, ktorá je základným manuálom a odporúčam ju všetkým svojim súčasným aj budúcim klientom. Vykonaním tohto samoštúdia urobíme prvý krok k mentalite úspechu a vykročeniu na svoju novú cestu. Môžete tak ušetriť mnoho peňazí a najmä svojho životného času. Ovládni svoje telo, nastav myseľ. Staň sa lepším človekom a lepším partnerom pre druhého – je podtitul tejto publikácie.

Ak sa ti páčil tento článok, nezmeškaj nový a ostaň informovaný. Rovnako sa môžeš tešiť na 30 dňovú Lifestyle Academy, ktorá ťa každý deň niečo naučí.

Získaj sprievodcu ne/prirodzenými potravinami + Návod na zostavenie jedálnička podľa individuality, denného harmonogramu a cieľa.

Vaše údaje sú u nás v bezpečí spracované podľa slovenskej a európskej legislatívy. Potvrdením tlačidla vyjadrujete súhlas so spracuvaním podľa zásad vašich údajov. Žiadny SPAM. Odber možné zrušiť kedykoľvek.

Ak sa Vám článok páčil, môžete ho zdieľať: