Pravda je, že perfektné zdravie neexistuje. Od chvíle kedy sme prišli na svet s najlepším zdravím by nás malo zaujímať ako si ho udržať. Žiť dlho ešte neznamená žiť kvalitne, užitočne, naplnene a tak nám príroda odmieta prezradiť našu životnosť. Je to preto aby sme nemárnili čas. A preto nás vybavila aj stresom, ktorý nás brzdí, keď tlačíme príliš a poháňa keď stojíme pridlho.

Nedá sa preto povedať, že manažment stresu je úplne suverénne najdôležitejšou vecou, pretože aktuálnosť potrieb a problémov sa mení od človeka k človeku a teda aj jeho priority. A o tom je moja kniha. Poskytnúť nadhľad, 10 Puzzle, 10 oblastí, mnoho súvislostí a aspektov života, ktoré tvoria celok. Viem, že pre ľudí je ľahšie nasledovať niekoho systém ako hľadať svoju cestu. Ja však nemám DNA totožnú s niekým iným a tak verím, že každý má rovnakú príležitosť uspieť jedinečným spôsobom. To čo o tom rozhoduje sú naše emócie a zmýšľanie. Čo sa nám deje vo vonkajšom svete, je iba odrazom toho vnútorného. Povedal Einstein.

Existuje mnoho definícií od obrannej reakcie na nebezpečenstvo, cez narušenie homeostázy, či odpovede na nadmerné fyzické či psychické zaťaženie.

Stres nie je dobrý ani zlý. Tak ako voda. 4 litre naraz nás zabijú no pohár vody uhasí smäd. Stres je potrebný a má veľa podôb.

Pretože

Príroda je múdra. Je však založená na zmene a raste. A človek je jej súčasťou. Nechce nám zle. Vybavila nás týmto vnútorným alarmom, aby nás donútila k akcii a doslova vykopala z miest, kde sa trápime a necítime dobre. Človek by chcel mať veľa schopností a objavovať nové. Niekedy však živote nevie posúdiť na akej úrovni je, a v tom nám pomáhajú pocity.

V tomto prípade stres nie je nič iné než obranná reakcia pred strachom… a nestojí za ním nikto iný než náš mozog. Strachy máme dva typy. Jeden vrodený (obrana aby sme napr. neskákali zo strechy, či zbystreli pri páde a veľkom hluku) a druhý získaný, čo sú naše presvedčenia, vzorce myslenia … Mozog funguje tak, že k určitej situácí přiraďuje určitý spôsob emočnej reakcie. Takže pokiaľ vyhodnotí situáciu ako podobnú nejakej stresovéj situácií z minulosti, spustí ochrannú reakciu a „zviera“ nás nepríjemným pocitom.

Dobré je, že s tímto ide veľmi dobre pracovať, tieto presvedčenia v hlave zmeniť a tým zmeniť naše reakcie na stresové situácie a zbaviť sa tým, nepríjemných pocitov. Je to síce niekedy zdĺhavá práca s hlavou, ale myslím že stojí za to. To, že sme na žive je zázrak a neuveriteľné bohatstvo. Nepochybujme, že to čo sa nám deje je pre naše dobro.

Príliš veľký strach, očakávania a stres nás odrádzajú, primeraný stres nás motivuje a nazýva sa aj eustres = vzrušenie. V každom prípade je to užitočná informácia, pretože nám povie, čo potrebujeme do budúcna zlepšiť a naučí nás zdravo riskovať.

Väčšina ľudí si spája stres s pondelkovým ránom alebo školou ešte predtým. Myšlienky typu, koľko toho budem musieť zase stihnúť, urobiť, obvolať, odprezentovať… Uzda povinností sa sťahuje, tlak narastá, ťažia nás vlastné pocity pochybností, zlyhania, strachu. Má to jedno ALE. Všimli ste si ? Ide o myšlienky a emócie, ktoré vychádzajú z toho čo nechceme robiť a napriek tomu robíme. Telo nám dáva najavo aby sme zmenili buď svoj postoj alebo aktivity.

Odkiaľ sa vlastne berie stres a čo nás chce naučiť ?

Stres z ang. výrazu znamená „napätie“, „tlak“, „záťaž“. Z psychologicko – biologického hľadiska ide o obrannú reakciu organizmu, kedy je priamo ohrozený alebo ohrozenie očakáva za účelom mobilizovania všetkých síl.

Zmena, ktorú považujeme za negatívnu v nás vyvolá distres. Zdôrazňujem slovo považujeme, teda vytvárame neg. predstavu/ obraz v mysli, ako budeme trpieť, stratíme, budeme ponížení. Dlhodobo vytváranému a neriešenému distresu lekári pripisujú patologické procesy – sebazničujúce.

Negatívne udalosti často považujeme za opak pozitívnych. V skutočnosti, ale negatívne udalosti neexistujú. Existuje iba udalosti, ktoré negatívnymi nazývame. A nazývame ich tak preto, že v danej chvíli nevieme byť pozitívnymi.

Negácie sú spôsobené iba neprítomnosťou pozitiva. Chlad je spôsobený iba neprítomnosťou tepla, sám o sebe chlad neexistuje. Svetlo dokáže ukončiť akúkoľvek tmu, pretože tma sama o sebe neexistuje.

Pri negatívnych emóciách nemôžeme očakávať pozitívne výsledky.  Je treba hľadať nástroje „uvoľnenia“ ak sa chceme cítiť opäť dobre. Čo si myseľ dokáže predstaviť, to telo dokáže uskutočniť. Preto s vlastnými predstavami a činmi sa dá naučiť pracovať čo poviete ?

 „Najobdivuhodnejšie osobnosti pochopili, že kľúčom k šťastiu a úspechu je vyrábanie pozitívnych emócií. Uvoľnením sa pokiaľ sú sami a podporovaním, pomáhaním či objímaním keď sú s druhými.“

Byť úspešným neznamená vyhýbať sa prekážkam. Všetci totiž žijeme v rovnakom časopriestore, na jednej planéte a prežívame v zásade to isté. Úspešnému človeku sa nedejú o nič lepšie veci ako ostatným. On sa však dokáže, čo by neúspešní nazvali katastrofou, preniesť.

Viac o tejto téme pojednáva aj 14 cvičení, ktoré prakticky dopĺňajú diár SelfManager II. Ak sa chcete o téme strachu a stresu dozvedieť viac, stiahnite si a vyberte jedno z uvedených cvičení. Kliknite na obrázok alebo sem.

Nadobličky sú dve žľazy pripomenajúce vlašské orechy umiestnené nad obličkami. Produkujú skupinu hormónov, ktoré regulujú odpoveď na stres zvané katecholamíny – kortizol, adrenalín a noradrenalín.

Kortizol pravekým lovcom zachraňoval kožu pred dravou zverou a dodnes pomáha prekonať fyzickú záťaž. Dnes nie je náročnejšia doba. Je náročná inak. Dnes nám primárne nejde o život, iba o plány.

Väčšina ľudí si je vedomá zjavných situácií prinášajúcich stres ako napr. nestíhanie pracovných úloh, šoférovanie v zápche, finančné problémy, hádky s partnerom, strata zamestnania … Ale menej ľudí si spája potláčané zdravotné problémy ako výkyvy cukru v krvi, neoptimálne trávenie, intolerancie na jedlo (lepok), chronické infekcie, autoimunita, pretrénovanie s psychickým stavom a jeho negatívnymi účinkami. A tak sa z akútneho stresu, kedy nám telo chce pomôcť koncentrovať všetkými mechanizmamy energiu na prežitie, stáva chronický.

Chronicky zvýšená produkcia stresových hormónov je asi najbežnejší problém vo funkčnej medicíne, pretože takmer každý bojuje min. s 1 faktorom vyššie spomínaným. Symptómy chronického stresu sú rozdielne a nešpecifické, pretože hormonálny systém ovplyvňuje všetky systémy v tele. Kortizol je normálne uvoľňovaný v pravidelných rytmoch. Najvyššia hladina je hlavne ráno a počas dňa, kedy nám pomáha vstať z postele, začať deň a byť sústredený.

Nedávne výskumy zistili, že chronický stres sa neprejavuje len zvýšenou celkovou hladinou, ale čo je podstatnejšie rozhodeným celým rytmom.

#1 Poškodenie metabolizmu a zvýšovanie tukových zásob

Metabolizmus normálne funguje tak, že nám koluje 5g rozpusteného cukru v krvi a podľa nárokov prostredia čerpáme viac z glykogénu (zásobareň cukru/ glukózy) alebo podkožných tukov (zásobareň tukov / mastných kyselín). Zvýšený kortizol udržiava vyššie hladiny cukru v krvi a bráni uvoľňovaniu tukov. Preto ak si želáme schudnúť, regulácia cukru v krvi je nevyhnutná. Pri strese sa ťažko dá dodržiavať životospráva, takže určite nebude optimálna ani strava, spánok a pohyb.

#2 Oslabenie imunitného systému

Kvalita zdravia a života je závislá od sily nášho imunitného systému. Nie je nič horšie ako keď sme často chorí, telo reaguje na každý alergén a zložku potravy, berieme veľa liekov a nedajbože začne napádať svoje bunky a orgány. Zvýšená hladina cukru v krvi je pre bunky toxická, pri takýchto výkyvoch telo produkuje zápalové markery ako interleukin-6 (IL-6), ktorý napáda a dlhodobo poškodzuje centrálny nervový systém.

#3 Tráviace problémy

Gastrointestinálny trakt (GIT) je bratom imunitnej sústavy. Je sídlom miliárd organizmov, ktorých prevaha je 10 násobná oproti bunkám nášho vlastného tela. Zaujímavosťou je veľmi úzka previazanosť nervovej sústavy s tráviacou tzv. gut-brain axis, čo je komunikačný kanál medzi mozgom a bunkami GIT. Čo je pre nás dôležité je preukázaný vplyv stresu na GIT. Dôkazom čoho sú pocity vychadzajúce z brucha pri vzrušení ako tzv. motýliky alebo naopak zápcha, hnačka, kŕče pri psychickej nepohode.

V GIT prebiehajú ďalšie procesy ako trávenie, vstrebávanie živín a vylučovanie nestráviteľnych zvyškov. Chronický stres môže zasiahnúť ktorú koľvek oblasť:

Od žalúdočných vredov až po napr. menej známý „leaky gut“ čo je syndróm priepustného čreva. Inými slovami zápal črevnej steny (väčšinou v tenkom čreve) cez ktorú do krvného obehu môžu prenikať zvyšky nestrávenej potravy alebo iné chemické látky. Úlohou imunitných buniek je dávať pozor čo sa dostane do krvi. Dlhodobo to môže spôsobiť nedostatočné vstrebávanie živín (malnutríciu) a spôsobiť deficientnosť žívín, čo sa môže prejaviť postupným zlyhávaním orgánov, naberaním tuku, neschopnosti naberať svaly, zvyšovať výkon a samozrejme viac stresu. Pridruženými črevnými syndrómami sú Krohnova choroba, Ulcerózna kolitída a iné. Všetky sú nepríjemné, pretože sa nám pripomínajú každý deň a preto je ťažké od toho svoju pozornosť odkláňať. Niekedy však najprv musíme uveriť aby sa stal zázrak a nie čakať na zázrak kým uveríme.

Všetkým ľuďom, ktorí trpia skupinou irritable bowel syndromes, by som doprial veľa trpezlivosti (pozitívneho postoja) a sily. Pre vlastnú psychickú pohodu určite neváhajte navštíviť lekára a využite možnosť technológií modernej diagnostiky.

#4 Starnutie, reprodukcia a genetické poškodenia

Genetické výskumy zaoberajúce sa starnutím a dlhovekosťou zistili, že stresové hormóny poškodzujú teloméry, čo sú „koncovky“ chromozómov (zložené z DNA nachadzajúce sa v jadre bunky) a chránia bunku pred rakovinotvornými procesmi. Takže zvýšený kortizol urýchľuje sa skracovanie telomérov, čo zapríčiňuje neschopnosť bunky sa ďalej deliť a jej smrť. Štúdie ukázali, že ľudia so zvýšeným stresom mali kratšie teloméry ako pokojnejší ľudia v rovnakom veku. Keď sa narodíme teloméry začínajú na dĺžke okolo 8000 párov a klesajú na 3000 v strednom veku až 1500 v starobe. Tento rozdiel podľa Univerzity v Utahu môže spôsobiť aj 5 rokov života.

#5 Narušený spánok

Spánok je najdôležitejší biologický proces oddychu, regenerácie tela, mysle. Venoval som mu celú kapitolu v Puzzle Života a podrobne sa mu venujeme aj v iných článkoch. V spojení so stresom nás zaujíma predovšetkým to, že rozhodený rytmus stresových hormónov nám jednoducho bráni sa do pokojného stavu. Neschopnosť prestať myslieť, nutkanie niečo robiť nám nedá spať. Telo nám dobre radí, nabáda nás k tomu konečne vyriešiť to čo nás trápi, neodkladať, hľadať nástroj alebo riešenie.

Avšak dlhodobý narušený spánok spôsobí rozhodenie celej hormonálnej rovnováhy. Aktivovaný hypothalamus stresuje nadobličky a tie bránia vylučovaniu rastovému hormónu, testosterónu, DHEA a TSH tiež. V takýchto podmienkach sa ťažko vyhnúť depresii, úzkosti, strachu a výkyvom nálad.

Povedali sme si, že doba je iná. Pračlovek napriek tomu prežil – naučil sa rôzne záťaže zvládať. Dnešný človek od problémov uteká – od hádky s partnerom, od tlaku v práci … Myslí si, že keď utečie vyhrá. Ale problémy dnešnej doby nie sú mamuti. Nevyriešené problémy si nesieme v hlave. Aj keď už nie sme s partnerom alebo v práci, búši nám srdce, organizmus je neustále v stave pohotovosti, pretože stresová hrozba je v mozgu spustená a potrebuje ju zažehnať.

To čo potrebujeme, je vôbec si pripustiť, že sme v strese. Musíme byť k sebe úprimní, zrekapitulovať pred spaním deň, pomenovať chyby a poučiť sa z nich. Každý večer nejaké budú, pretože žiadny človek nie je dokonalý.

Kto si chyby odmieta pripustiť alebo neuvedomuje, stáva sa obeťou distresu. Prepadá alkoholu, prejédaniu, hazardu, liekom. Zvaluje vinu na dobu, šéfa, partnera, ale v skutočnosti každého z nás stretávajú v živote ťažkosti – všetci máme telo, ego/ pýchu, ciele, prácu, partnera, záujmy, povinnosti.

„Problémy neexistujú. Sú len výzvy a dočasné prekážky.“

Bolesť je vždy taká akú si človek pripustí. Pre niekoho je utrpenie už vstať z postele. A naopak bezruký a beznohý Nik Vujičič si užíva život a učí ľudí na celom svete ako byť vďačnými a šťastnými. Citová bolesť a psychické problémy máme často vo svojich rukách.

#1 ZBAVIŤ SA OKOLITÝCH ZDROJOV STRESU, KTORÉHO HO VYTVÁRAJÚ

Samozrejme to celkom nie je možné, pretože nové situácie a zmeny, na ktoré nie sme pripravení budú prichádzať. A to je to čo ľudia neradi počujú. Že nikdy nebudú mať pokoj. Áno našim cieľom by nemalo byť aby všetko bolo ľahšie, ale aby sme my boli silnejšími. Takže zbavme sa toho, čo vieme, že nám nerobí dobre. Máme v rukách nasledovné vplyvy, ktorých odstránenie pomáha.

Tu je zoznam psychologických faktorov:

1. Naučme sa hovoriť NIE. Hovoriť NIE ľuďom, ktorí od nás stále niečo chcú, ale v zásade to nie je potrebné a odmietanie práce, ktorá nie je skutočne dôležitá, znamená často krát povedať ÁNO sebe, svojmu zdraviu, oddychu, radosti, záujmom a blízkym ľuďom.
2. Vyberajme si ľudí po našom boku. Sú ľudia, s ktorými nám je dobre, ktorí nás podporujú, inšpirujú, obohacujú a sú takí s ktorými sa cítime nie dobre. Ponižujú, vyčerpávajú nás, tvoria negatívne emócie. Je to jednoduché stretávajme sa s ľuďmi, ktorých črty by sme chceli sami mať. A samozrejme na oplátku nezabudnime rešpektovať nedoknalosť aj druhých ľudí a staňme sa opory my im. V takomto prostredí sa potom jednoducho dobre žije a cítime.
3. Nepozerajme TV a správy. Nepozerať TV znamená mať viac času a slobodnú voľbu pri výbere informácií. Či chceme či nie, sme prijímači informácií. TV je vysielač informácií. Naša kapacita a pozornosť je obmedzená. Čím obklopujeme svoju myseľ, také obrazy tvoríme, takými sa stávame. Vyskúšajte a uvidíte, že nebudete neinformovaní. Skôr nebudete vedieť čo s časom a budete mať ďalšiu výzvu ho vyplniť.
4. Nikdy sa nehádajme. Zlo plodí zlo. Ego a pýcha je v každom z nás. Buď o nich vieme alebo nie. Ak nie, veľmi ťažko pijmete človeka priznať si chybu. Myseľ vždy nájde argument, ktorý bude obhajovať svoju pravdu. Otvoreného človeka spoznáte tak, že problém bude chcieť s vami riesiť, nie bojovať o svoju pravdu. Z diskusie, ktorá prestáva byť užitočná a konštruktívna je najlepšie odísť.
5. Zamerajme sa na najdôležitejšie úlohy dňa. Nikdy neurobíme všetko. Máme len max. 18 hodín denne. Môžeme však urobiť každý deň to najpodstatnejšie. Základných hodnôt v živote nie je tak veľa. Určenie priorít skôr či neskôr čaká každého.

Fyziologické faktory sa dajú popísať jednou vetou. Vyhnime sa za každú cenu podvýžive. Jednoduchým konzumovaním prirodzenej živočíšnej a rastlinnej stravy sa vyhneme anémií, výkyvom glukózy, deficientnosti vitamínov, minerálov, biolátok, ktoré potrebujú bunky pre optimálne fungovanie metabolizmu, imunity, trávenia… Tým pádom neostane priestor na znehodnotené spracované potraviny, z ktorých priberáme a zvýšenými zápalmi poškodzujú zdravie.

#2 UVOĽŇOVANIE STRESU A NEGATÍVNYCH EMÓCIÍ V SEBE

Prichádzame k bodu kedy sa oddeluje zrno od plevu. Tu si majú ľudia možnosť vybrať svoju rolu. Buď budú naďalej obeťou alebo tvorcom svojho života. Začnú na sebe pracovať, vzdelávať sa, čítať, pozorovať, uvedomovať, naprávať chyby. Alebo ostanú naďalej v móde urazenej obeti, ktorej všetci a všetko chcú ubližovať.

Stres je nedostatok uvoľnenia. Zažil som ho na vlastnej koži a čo mne pomohlo bolo porozumieť mu. Porozumieť pocitom. Prečo sa cítim ako cítim. Neviem či to potrebuje každý rozobrať na drobné vedeckým spôsobom, ale záver výskumu samého na sebe bolo, že som si toho nakladal príliš, nebol nikdy spokojný, neplnili sa mi očakávania a ciele a ja bol frustrovaný. Okrem toho všetkého som mal nedostatok potešenia a radosti okolo seba. Ako dnes riešim stres ? Za každú cenu sa chcem cítiť dobre, analyzujem situácie a vzniknuté pocity a hľadám nástroje, spôsoby, ktorými sa uvoľním.

„Keď zatúžime po životu bez ťažkostí, pozrime sa na duby, ktoré silnejú proti vetru, a na diamanty, ktoré skrášľujú pod tlakom.“ Peter Marshall

Dostávame sa k záveru a pointe tohto článku. Stres potrebuje človek zažiť aby ho chcel riešiť a cítiť sa opäť lepšie. A to je dobre. Inak by sme nevedeli oceniť v živote to dobré. Život nás takto učí pokore, láske, vďačnosti a šťastiu. Celá podstata je užívanie si prítomnosti. To znamená, že zahodíme minulosť, do ktorej by sme sa mali vracať len po ponaučenia. A tak isto, nežijeme v strachu z budúcnosti, ktorá ešte neexistuje. Tu totižto najlepšie ovplyvníme ak sa budeme cítiť vynikajúco teraz. Môj mentor hovorí:

„Pokiaľ nie je prítomnosť najpríjemnejšia ako trebars vyšetrenie kolonoskopiou tak treba pomyslieť na medajlón kráľa Šalamuna, na ktorom mal vyryté: Aj toto pominie 😀 .“

A toto je to, čo si vyžaduje tréning a človek potrebuje odžiť. Neustále sa bude vracať do minulosti a stále zistí, že sa bojí inej hrozby. Keď sa nahromadí dosť uvedomenia, skúsenosti a analýz, vtedy sa táto lekcia skončí a my sa posunieme. Tony Robins to opisuje ako Vnútorná sila. Ja k tomu dodávam vnútorna sila uvedomenia. Len ak je človek schopný si uvedomiť svoje pocity, môže si vybrať ako zareaguje. Spomeňte si na mňa, keď sa budete s niekým hádať.

K svojmu poznaniu som sa nedopracoval jedným článkom ani jednou knižkou, preto uvediem teraz zoznam, ktorý volám Nástroje uvoľnenia, ktoré ma naučili  zvládať stres lepšie:

1. Meditácia dychom
   Kedy pomáha ? Pri neschopnosti sústrediť sa, zhone a stave mysle tzv. racing mind.
2. Určovanie merateľných a konkrétnych cieľov – krátkodobé, strednodobé a dlhodobé.
   Kedy použiť ? Pri pocite, že sa neposúvame. Nevieme kam smerujeme.
3. Time management – plánovanie dňa, efektivita a produktivta
   Základné kroky: 1. Robiť veci hneď a nedokladať (prokrastinácia) 2. Zapisovať 3. Prioritizovať a delegovať 4. Plánovanie a zoradenie úloh 5. Všetko sa dá zlepšiť (neustále ponaučovanie a vzdelávanie) 6. Plánoavanie cieľov a dní 7. Koncentrácia na 1 vec (nie multitasking)
4. Uvedomovanie si negatívnych emócií a pozitívnych emócií – práca s myšlienkami, výber činnosti.
5. Čítanie literatúry úspechu aj duchovna – obe cesty sa spoja a nadobudnú rovnaký smer. Dôležité je, že tieto informácie si vyberám.
6. Práca na budovaní úprimných vzťahov
   Pravidelné schôdzky s ľuďmi, ktorí nás inšpirujú, podporujú a ktorým pomáhame my.
7. Pohyb. Pohyb je energia, pohyb je život, pohyb je zmena. Čo sa nehýbe, to hnije. Tak ako naše negatívne emócie a myšlinke. Z analýzy do paralýzy. Je to ako držať pohár, čím dlhšie ho držíme tým je ťažší. Pohyb nám umožní zmeniť vzduch, zmeniť prostredie, zmeniť ľudí, zmeniť myšlienky. Dosť teórie, cítite sa zle, choďte a spojte sa s prírodou. Alebo náhodou nie ste zavretí medzi štyrmi stenami ? K dispozícií máme prechádzky, wellness, yogu, beh, fitko, tennis, plávanie, čokoľvek.
8. Analyzovanie svojich skúseností – učenie sa o sebe, neustále opakovanie a triedenie situácií, chýb, radosti, vyhodnocovanie čo funguje a čo nie.
9. Písanie myšlienok do diára – uvoľňovanie mysle od držania myšlienok, povinnosti, nápadov, inšpirácie.
10. Mentalita vďačnosti – je tajomstvo šťastia života. Je to jednoduché. Vždy keď sa cítime psychicky zle, nie sme vďační. A čím skôr si to zapíšeme za uší, vytetujeme, napíšeme na stenu, notebook, no najlepšie vryjeme do uvedomovacej dosky v mozgu tým lepšie.
    Človek je častokrát smutný, že ešte nemá po čom túži. Vo svete, kde iní chcú mať stále viac, ty môžeš mať dosť. To neznamená, že nikdy nedosiahneš na svoj cieľ, ale každý deň sa môžeš tešiť, že si bližšie, že si lepší. A to je skutočné bohatstvo – schopnosť naplno prežívať každý deň. To je krása v tme.
    Aplikovať ako zvyk každé ráno a večer. Obzvlášť pri pocitoch depresie, menejcennosti, závisti a zúfalosti.

Stres nie je nič iné ako negatívne emócie a nedostatok uvedomenia. Schopnosť uvedomiť si svoj (emočný) stav je SILA. Túto silu potrebujeme budovať. A to sa nedá inak ako zažívaním neg. skúseností, opakovaným spomínaním a uvedomovaním. Až sa nám to vryje pod kožu. A vtedy sa staneme zrelšími a silnejšími.

Pripomeňme si prosím tieto vety:

• Nič nie je tak hektické, ako to vyzerá
• Nič nestojí za oslabenie nášho zdravia
• Nič nie je také hrozné, aby nás to otrávilo stresom, smútkom a zúfalstvom

Keď sa negácia aj tak dostane už do nás, nájdime ten správny nástroj na uvoľnenie, prestaňme mrhať energiou na to čo nevieme zmeniť, nepokračujme ďalej v márnom konaní a (p)aralýzami.. Počkajme na inšpiráciu, pozitívnu energiu, flow … dôverujme a príde

A tu je príklad niekoľkých odzbrojujúcich myšlienok od stresu veľkých ľudí, ktoré v nás dokážu vyvolať lepšie pocity, sebadôveru, inšpirovať a nasmerovať k riešeniu. Rozdiel medzi tým čo nám servírujú média a TV a tým čím sa sami rozhodneme obklopovať.

„Nenič si radosť z toho, čo máš, smutnením po tom, čo stále nemáš. Uvedom si, že to, čo máš, raz bývalo tým, v čo si len dúfal.“ Epikuros, starogrécky filozof

„Stres je zpôsobený tým, že sme , tu, ale želali by sme si byť ,tam`.“ Eckhart Tolle, nemecký filozof

„Väčšina stresu, ktorý ľudia pociťujú, pramení nie z toho, že by toho mali príliš mnoho na práci. Pramení z toho, že nedokončujú to, čo začali.“ David Allen, americký konzultant v oblasti produktivity práce

„Nevystresovaného muža spoznáš tak, že strávi s rodinou celý víkend bez pocitu viny.“ Danielle Steel, americká autorka

„Správny čas na odpočinok je vtedy, keď na ňho nemáme čas.“ Sydney J. Harris, anglický novinár

„Ak má problém riešenie, nemá zmysel robiť si starosti, ak nemá riešenie, starosti nepomôžu.“ – Dalajláma

„Lebo kto má, tomu sa pridá a bude mať nadbytok. Kto však nemá, tomu vezmú aj to, čo má.“ Biblia

„Na posraného aj hajzel spadne“ Neznámy autor