Dopredu si uvedomujem, že ide o intímnu tému. No o to dôležitejšie považujem hovoriť o nej, pretože je našou prirodzenou, pri troche šťastia každodennou súčasťou. Cieľom článku je poukázať na riziká klasického západného štýlu sedenia na WC a výhody prirodzenej polohy, ktorá sa doposiaľ vykonáva na východe. Cieľom nie je nahrádzať lekárske odporúčania ani prinášať senzáciu či všeliek.

Drep alebo čupnutie je najprirodzenejšia poloha nie len vylučovania, ale napr. aj pôrodu o čom svedčia mnohé fakty, historické dokumenty, ale aj súčasné zistenia z pozorovaní pozostalých primitívnejších kmeňov a národov. Mnohé živočíšne druhy (primáty, cicavce), ktoré nám sú stavbou tela podobné sú ďalším príkladom.

Čo je podstatné je to, že títo ľudia alebo zvieratá málokedy potrebujú pôrodný asistenčný štáb. A rovnako im len ťažko v zdravotnej karte nájdeme problémy s vylučovaním (hemoroidy, IBS – Crohn, ulcerózna kolitída, zápcha, hnačky, kŕče, krvácanie, trhliny, colorektálna rakovina…), ako je tomu u civilizovanej populácií. Môže za to stres, kvalita stravy, lieky, xenobiotiká, menej pohybu, klobása, paštéta, rožky alebo celková životospráva a kombinácia faktorov ?

Takto sme na tom Slováci s tráviacim zdravím. Dáta a štatistika slúžia len obrazne. Prevencia a včasná diagnostika môžu ušetriť mnoho trápenia a problémov v skoršom aj neskoršom veku. Východné krajiny sú na tom o mnoho lepšie. Môže byť za tým aj spôsob akým sa očisťujú ? 

Určite ste už videli turecký  záchod. Kým sa pohoršíte, skúste prosím najprv porozumieť nasledovnému videu a obrázkom.

Kým sa ponoríme, resp. čupneme do problematiky, dovoľte mi prosím poznamenať, že tento článok nemá byť strašiakom, ale skôr pomocníkom pre ľudí, ktorí už zažili čo je to stres, keď veľká potreba nefunguje ako má napr. zápcha, krvácanie, kŕče, bolesť až po rôzne pocity frustrácie, strachu, úzkosti, menejcennosti s tým spojené. Ak ste mali to šťastie, že vás vyššie spomenuté problémy obchádzajú, nech tento článok pre vás slúži preventívno – informatívne a možno raz sebe alebo niekomu inému budete vedieť ušetriť trápenie.

Môj Príbeh alebo Nebojte sa o tom hovoriť

Všetci vieme, že keď sa ráno na WC tróne podarí, deň sa stane kráľovským. A kto nesúhlasí buď klame alebo ešte nemal ten problém. Ja som to zažil a nie krátko. Celých 6 rokov (krvácanie, konkrétne fisura, bolesť napätie, niekedy zápcha). Aj preto mám dnes motív napísať tento článok, podeliť sa o skúsenosti a poznatky, ktoré by som za svojich čias rád našiel a využil. No nebolo tomu tak. Chodil som od lekára k lekárovi. Striedal vyšetrenia a mám taký pocit, že za každým vystriedal inú diagnózu 😀 Samozrejme časom sa z toho stal viac psychický problém ako fyzický, resp. spojenie (psychosomatika). A rovnakým spôsobom som sa  z toho aj dostal. Po dlhých rokoch, moja myseľ našla dôkaz, ktorý potrebovala (digitálna rektoskopia), že je všetko OK, aby doprialo aj telu úľavu.

Mozog často krát vyrobí problém/ symptóm (bolesť, fyzický prejav), o ktorom je myseľ presvedčená, ktorý doslova v napätí očakáva, že sa stane. Napríklad veríme, že nám pšenica (alebo iné jedlo) rozleptá sliznicu tenkého čreva, pozorujeme sa a skôr či neskôr niektorý symptóm z tých desiatok, ktoré pri googlení objavíme, vyrobíme. Preto je dnes náročná diagnostika, liečba, boj proti vlastnému presvedčeniu. Na druhej strane je tu tá diagnostika, tak ju využime. Chápem lekárov, ktorí majú pacientov s Google Univerzitou deň, čo deň desiatky. Chápem tých ľudí, ktorí sú na ceste hľadania, trápenia, sebapoznávania. Je to proces a súčasť transformácie či už sebapoznávania alebo získavania hodnoty zdravia. Preto dnes viem a lepšie rozumiem tomu, čo dokážu pocity a predstavy.

No ako sa hovorí:

Za každou silnou osobnosťou je ťažká minulosť.

A ja skutočne môžem dnes svojim problémom poďakovať, pretože vďaka ním som dnes kým som a problémy ma prinútili zaujímať sa o seba, zdravie, medicínu, výživu, psychológiu, prevenciu a všetko s tým spojené do podstatne väčšej hĺbky ako všetkých ľudí naokolo, ktorí to nezažili.

Tento článok má byť preto dôkazom pre mozog ľudí, ktorí mali alebo majú podobný problém, že v tom nie sú sami, a že je tu jeden anatomický zákon, ktorý im možno pomôže cítiť sa lepšie alebo pomôže vyvarovať sa potenciálnym rizikám.

Čo hovorí veda (antropológia, fyziológia a anatómia) ?

Pri bežnom sede na záchodovej mise rozšírenej v celom vyspelom svete ako USA a západná Európa nemá náš konečník ideálne podmienky pre defekáciu. O mnoho lepší je z tohto pohľadu tzv. turecký záchod, ktorý núti k nižšej pozícií. Výhodou čupnutia je uvoľnenejší konečník a ľahší priechod stolice, čím sa napr. eliminuje riziko nedostatočného vyprázdnenia, stvrdnutia stolice, čo je živnou pôdou pre množenie baktérií, zápaly sliznice a jej deformácie ako napr. hemoroidy alebo divertikulóza tzv. výchlipka/ vydutina v stene hrubého čreva, ktorá postihuje v 40. roku života približne 10 % ľudí, vo veku nad 60 rokov 50 % a v 80. roku života je jej výskyt takmer  100 percentný.

Ako hovorí gastroenterológ z Pincetonskej Univerzity Anish Sheth :

„Nie každý potrebuje vylučovať v podrepe. Pokiaľ netrpíte zápchami a zdravo sa stravujete napr. máte dostatok vlákniny a tekutín = mäkkú stolicu, nemali by ste mať na záchode problém. Pokiaľ problémy máte, môžete si v prírode vyskúšať, či vám s tým poloha drepu     pomôže, a ak áno, možno sa oplatí investovať do doplnku, ktorý vám umožní podrep na toalete“.

Japonskí lekári analyzovali tri polohy: 1. štandardné sedenie, 2. mierny podrep a 3. úplný podrep. Rádiografické pozorovanie aj namáhavosť priebehu potvrdilo, že v úplnom podrepe dochádza k najlepšiemu otvoreniu rekta a teda aj najpohodlnejšej defekácii.

Podľa často citovanej izraelskej štúdie sú zároveň ľudia spokojnejší , pokiaľ k defekácii došlo v polohe podrepu. Všetkých 28 dobrovoľníkov v rokoch 17 – 66 rokov, ktorí sa štúdie zúčastnili, potvrdili, že defekácia v podrepe bola jednoduchšia. Naopak v bežnom posede môže nie úplne otvorené rektum viesť k „neúmerne zvýšenému úsiliu“. Už skôr autor štúdie, Dov Sikirov, poznamenal, že poloha v podrepe je „jedinou prirodzenou polohou“ pri defekácií. O čom svedčí aj fakt zo štúdie, že priemerný čas defekácie v štandardnej polohe v sede bol 130 sekúnd a v podrepe len 50 sekúnd.
Už v roku 1966 napísal Alexander Kira, profesor z americkej Cornellovej univerzity:

„Moderné záchodová misa, na ktorej sedíte, je to najmenej vhodné zariadenie, aké bolo možné vymyslieť,“

Novšie štúdie jeho tézu opakovane potvrdili. Záchodová misa, ako ju poznáme v Európe či USA, nás navádza na sedenie, ktoré nie je pre vylučovanie optimálne. Nedávno sa tento problém opäť stal predmetom diskusie, aj vďaka knihe „Taktne o tráviacom trakte“ nemeckej biologičky Giulie Endersonovej.

„Podrep je prirodzenejšie a menej namáhavý. Po celom svete 1,2 miliardy ľudí vylučujú stolicu v podrepe a je u nich absolútne minimálny výskyt divertikulózy (výdutiny v hrubom    čreve, pozn. Red.) A menej hemoroidov, „hovorí Endersová. „My na západe naopak tlačíme, kým nevytlačíme čreva.“

Podľa iných odhadov môže byť ľudí, ktorí nepoužívajú sedacie záchody, až 4 miliardy. Záchody používané v podrepe sú rozšírené v Ázii, Afrike, na Blízkom východe, Stredomoria, Južnej Amerike a v niektorých európskych krajinách (Rumunsko, Francúzsko). Niektoré sú splachovacie, iné „suché“.

Porovnávacie štúdie ukazujú výhody podrepu

Konkrétne „prekážkou“ pre ľahkú defekáciu je v prípade pozície v sede svalová skupina súhrnne nazývaná „zdvíhač konečníka„. Konkrétne ide o sval musculus puborectalis, ktorý plní významnú uzáverovú funkciu pre rektum. Jednoducho povedané: bráni nechcenému úniku stolice (na obrázku dole, samozrejme panvové dno tvorí väčšia skupina svalov, preto sa v mnohých mojich príspevkoch a publikáciách dočítate o význame dýchania, vhodnejšej práci s trupom v rámci tréningu a podobne).

RIEŠENIA a ZÁVER

1) Zdravotná pomôcka – umelohmotný podstavec k záchodu typu „Squatty Potty“ bol vyvynutý ako doplnok pre zvýšenie uhlu a uvoľnenie konečníka pri zachovaní pohodlia a luxusu „západnej“ toalety.

Osobne mám konkétne tento. Je to zatiaľ len taký experiment, ktorý som chcel uskutočniť už pred pár rokmi. 

Je vhodný aj pre ľudí s pohybovými obmedzeniami ako nadváha, neschopnosť si drepnúť (problém členkov, chrbta, panvy, čohokoľvek…), pretože váhou sedíte na mise. Tu by som však doplnil, že podstavec je len nástroj. Pokiaľ viete, že máte tieto pohybové obmedzenia, odporúčam vám ich riešiť. Dnes sa nájde skutočne veľa šikovných fyzioterapeutov alebo trénerov, ktorí vám vedia pomôcť zvýšiť silu a pohybový rozsah aby ste boli schopní nižšie drepnúť, vstať a zhodiť nadbytočné kilá. Tréning nemusí byť len o budovaní svalov pred zrkadlom, ale aj o funkciách, znovuprinavrátení pohybových vzorov, na ktoré sme stavaní (drep, výpad, chôdza možno beh, vstatie, dvíhanie bremien…). To všetko sa dá dnes ušiť na aktuálny stav takmer každého jedinca.

2) Nová kúpeľňová architektúra ? Prečo nie.  Aj turecký záchod sa dá urobiť vkusne a funkčne. Spolu so sprchou (bidet) je to dokonca najideálnejšia hygiena.

3) Ďalšie inovatívne prvky ? Podstavec je dobrá pomôcka, ale nie je až tak univerzálna a polohovateľná pre problémy viacerých ľudí. Turecký moderný záchod zase nevyužije nikto, kto nemá  patričnú silovo – pohybovo – mobilitnú úroveň, teda kto sa nedokáže dostať do hlbokého drepu a v tejto pozícií chvíľu bez problémov zotrvať (mobilita členkov, otvorenosť bedier, zarovnanie chrbtice…). A verte % populácie, ktoré to dokáže je veľmi nízke (aj medzi mladými).

Sám mám niekoľko návrhov a poznám ďalších ľudí s veľmi dobrou kreatívnou fantáziou. Je veľa možností ako konečne vedome a inteligentne uchopiť svoju zodpovednosť za zdravie a fyzickú zdatnosť do svojich rúk.

1) Možno niekedy zrealizovaný návrh Vlada Zlatoša – špeciálna doska na misu, ktorá umožňuje drep. Existujú aj ďaľšie podobné.

2) Improvizovaná inšpirácia urobená na kolene. Aj takýmto spôsobom sa dá trénovať ako sa dostať do drepu. TRX v domácnosti môže mať široké využitie. Obzvlášť, keď už je človek v stave, že má obmedzený pohyb, mal by využiť každý podnet aby do svojho dňa zakomponoval iný pohyb ako stoj, sed, ľah a chôdza.  Niečo podobné robím s TRX alebo kruhmi každé ráno. Stuhnuté achilovky, resp. znížený rozsah (dorsiflexie) sú niečo čo nepoznajú asi hlavne len gymnasti a tanečníci.

Tráviace zdravie nie je len o podstavci. Keď problémy vzniknú dôležité je samozrejme hľadať príčinu. Či bol spúšťač napr. stres (veľmi pravdepodobné) alebo zmena stravy, životné udalosti, lieky a podobne. Následne sa dajú podnikať ďalšie kroky ako špecializované vyšetrenia modernými prístrojmi, odbery, ktorých sa netreba báť. Odporúčam nečakať a hľadať pomoc. Netrápiť sa až do poslednej chvíle. Síce som sa veľa nabehol, podstúpil veľa vyšetrení, spoznal veľa doktorov a doktoriek, trvalo to dlhšie akoby som chcel 🙂 Nakoniec mi pomohla pokojnejšia myseľ, samozrejme vďaka kombinácií dlhoročného štúdia, aplikovania poznatkov, ale aj pomoci ochotnej a ľudskej pani Doktorky s modernou technológiou. Všetko predtým boli tzv. mäsiarské nástroje.

A nezabudnite nepotrebujeme všetci miesto sedenia byť zrazu všetci v drepe. Potrebujeme striedať polohy, no z času na čas je dobre si aj drepnúť. Odľahčiť sa opretím o stenu, držaním trx, zvýšením pät (opätky)…

V prípade otázok alebo doplňujúcich informácií k téme, neváhajte komentovať. Podeľte sa o svoje skúsenosti. Ak by ste potrebovali sa zdôveriť, možno získať odo mňa detailnejšie informácie, môžete mi napísať súkromne email. Viem, aké to je nevedieť si dať rady. No musím dopredu informovať, že nemôžem poskytovať lekárske odporúčania, rovnako ako zodpovednosť za rozhodnutia sú vašim bremenom.  Môžem sa podeliť len o skúsenosť, čo fugovalo mne a malý balík informácií.

SÚVISIACE ČLÁNKY:

Stres manažment alebo 2 spôsoby ako ho lepšie zvládať

Nedovoľte aby syndróm SIBO postihol aj vás

TOP 5 kritických mikrolátok, ktoré pravdepodobne chýbajú priemernému Slovákovi

1/7 Základ výživy – I. EVOLUČNÝ PRINCÍP alebo koniec nevedomosti a dezorientácie vo výžive

Tommy Povajean

Autor knihy Puzzle Života, silovo – nápravný tréner, odborník na výživu a preventívnu životosprávu. Ako „manažér zdravia“ pomáham ľuďom s optimalizáciou životosprávy – pohyb, výživa, spánok, nastavenie mysle, vzťahy, prevencia, príroda, sebarozvoj, ktoré vedú k napĺňaniu ich života a cieľom.

Prirodzená strava a manažment stresu sú pravdepodobne najkľúčovejšími faktormi k podpore samoliečebných mechanizmov organizmu. Preto som napísal knihu Puzzle Života, ktorá je základným manuálom a odporúčam ju všetkým svojim súčasným aj budúcim klientom. Vykonaním tohto samoštúdia urobíme prvý krok k mentalite úspechu a vykročeniu na svoju novú cestu. Môžete tak ušetriť mnoho peňazí a najmä svojho životného času. Ovládni svoje telo, nastav myseľ. Staň sa lepším človekom a lepším partnerom pre druhého – je podtitul tejto publikácie.

Ak sa ti páčil tento článok, nezmeškaj nový a ostaň informovaný. Rovnako sa môžeš tešiť na 30 dňovú Lifestyle Academy, ktorá ťa každý deň niečo naučí.

Získaj sprievodcu ne/prirodzenými potravinami + Návod na zostavenie jedálnička podľa individuality, denného harmonogramu a cieľa.

Vaše údaje sú u nás v bezpečí spracované podľa slovenskej a európskej legislatívy. Potvrdením tlačidla vyjadrujete súhlas so spracuvaním podľa zásad vašich údajov. Žiadny SPAM. Odber možné zrušiť kedykoľvek.