NOVÉ POZNATKY O CELIAKII, GLUTENFÓBIÍ, MATERSKOM MLIEKU A MECHANIZMOCH :-)
Svet vedy je úzko zameraný na jasné odpovede, áno, nie resp. ďalšie výskumy sú potrebné. Z môjho pohľadu preventionistu, radšej byť opatrný ako ľutovať. Čo sa týka ľudského organizmu, veľa vecí sa skúma, je veľa izolovaných poznatkov, štúdií na zvieratách, v petriho miske atď atď, ale z pohľadu súvislostí a multifaktoriálov (vplyv jednotlivých sústav, vitamínov, hormónov a buniek na seba), sa vie len málo.
Štatistika udáva, že celiakiou trpí ani nie jedno 1% populácie a individuálnou senzitivitou, na ktorú nie sú spoľahlivé diagnostické metódy podľa rôznych analýz do 20%. Vec sa má tak, ako sa snažím avizovať v každom týkajúcom sa príspevku, že tu nejde o to či si dáme ten chleba alebo nie. Tu ide o to ako sme sa narodili, komu, v akom stave sme dnes a v akom stave je naša mikroflóra, epitel a orgány.
Nové poznatky hovoria, že o tom či na nás nejaký lepok bude mať vplyv hovoria aj také veci či sme sa narodili cisárskym rezom, a ako dlho sme boli dojčení a teda aké prostredie nám bolo dané do vienka a ako oňho bolo starané… kvalita našej stravy počas života, expozícia chemikáliami (ako pesticídy, antibiotiká, kozmetika iné). Výsledkom je poškodenie tkaniva našej črevnej sliznice a pestrosť / kvalita mikroflóry na nej osídlená. Na obr. je vidieť príslušný model pre lepšiu predstavu. Akonáhle vzniknú takéto defekty na povrchu, lepok, cudzie látky, baktérie … začnú prenikať do krvi a to je príčinou autoimunitných reakcií, zápalov, kdekoľvek v tele (orgány, kĺby…).
Zaujímavosťou je, materské mlieko a obzvlásť kolostrum obsahujú protilátky proti gliadínu (časť gluténu), ktoré by akoby neutralizovalo potenciálnu imunitnú reakciu a tak preto pri rôznych výskumoch sa odporúča na základe rôznych výsledkov zaviesť lepkové potraviny vtedy a vtedy, lebo im vyšlo, že mladšie deti majú v krvi menej protilátok ako možno odrastenejšie už nedojčené deti. To je izolovanosť vedeckých faktov. Materské mlieko taktiež obsahuje prirodzené oligosacharidy, ktoré sa správajú ako „anti-kandida agent“. Záverom štúdie je ochrana epitelu dieťaťa pred vnútorným poškodením C. albicans hyphae. Toto sú len dva popísané fakty, materské mlieko je supernajkvalitnejšou živinou, ktorú môže matka svojmu dieťaťu dať, umocnené tým ak sa sama o seba dobre starala po celý život.
Riešenie ? Žiť prirodzenejšie, vážiť si sám seba. Jesť skutočné/ prirodzené potraviny/ suroviny, byť aktívnym, vyhýbať sa chémií/ kozmetike/ liekom, tešiť sa s ľuďmi, dobre sa vyspať, robiť čo nás nápĺňa. Tým si zabezpečiť zdravšiu mikroflóru, stenu čreva, funkčnosť orgánov a tešiť sa z dlhého života.
Záverom je, že netreba hľadať vinu v pšenici, ale spôsobe nášho života. Samotná pravda je, že pšenica nám nič neposkytuje. Zvyklosť jesť chleba ku všetkému, to je každého ne/vedomá voľba, naši starí rodičia, áno jedli do 80stky chleba s praženicou, ale narodili sa prirodzene, celý život žili kvalitnejšie a aktívnejšie, ich vnútorné prostredie bolo šanované
Toto je môj prístup k životu. Rešpektovať prírodné, evolučné zákony, kriticky prefiltrovať vedecké poznatky, zrozumiteľne a jednoducho podať vybrané informácie a aplikovať ich
Rodičovská príprava, mikroflóra a podobné témy sú moje srdcovky. Dalo by sa odbočovať krížom krážom, no cieľom tohto článku bolo upozorniť na dôležitosť dojčenia, komplexnosti starostlivosti o celý GIT (gastrointestinal tract) od ranného detstva a že riziko GIT chorôb, intolerancií, senzitivít a porúch ako celiakia, Crohn, intolerancia na laktózu má v mnohých prípadoch príčinu inde ako v tom, že zahryzneme do chleba, vypijeme pohár mlieka … So všetkým sa dá pracovať, čím skôr, tým lepšie.
PS: Balíček slovnej zásoby k obrázku :
Host genotype – preddispozícia, vloha, napr. matka s celiakiou nemusí svoje dieťa chrániť materským mliekom pred rozvojom celiakie a iných, nie každé mlieko obsahuje totožné látky
Delivery mode – spôsob pôrodu, Type of feeding – typ kŕmenia = kojenia …
Immunue gut homeostasis breakdown – poškodenie sliznice a prenikanie cudzích látok do krvného obehu
Zmyslom života je milovať, smiať sa a “niečo dobré” po sebe zanechať. Ja si teda prajem zanechať po sebe to naj čo môžem, polovičku nukleovej kyseliny O:-) , o jej kvalite rozhodujeme sami už dnes budovaním našej biologickej kvality a celkového potenciálu. Samozrejme to nie je istota, nemáme moc nad životom, ale máme VOĽBU.
Táto téma je bohatá. Budem vďačný za každú novú informáciu, ale aj otázku, pretože ich mám rád. Ak máte záujem pridajte sa do diskusného fóra. V prípade záujmu ma je možné kontaktovať. Napísal som sprievodcu ne/vhodnými potravinami, ktorého je možné si bezplatne stiahnúť.