EMOCIONÁLNY ZÁCHVAT, EMOCIÁLNA DEZORIENTÁCIA A VYTRŽENIE
Aktuálne píšem dnešný príspevok, aj napriek tomu, že ho takmer nikto neprecíti a nepochopí lepšie ako ja. No veľmi rád by som sa o svoje pocity podelil.
Tento víkend bola na pláne 2 dňová 55km hrebeňovka Nízkych Tatier, ktorú som už absolvoval pred 2 rokmi a tak ma dostala, že som ju potreboval zopakovať. No plány sa nečakane zmenili. Nič také sa nekonalo. Nič netušiac miesto toho prišlo niečo vyzývavejšie. Sobota, 8 hodinová, 70 km štandardná cyklotúra z BB na Kráľovu studňu a hodinová pešo-bosia túra v okolí. Úžasné zážitky z otužovania v horských potokových vodopádoch, skvelé počasie, výborní spoločníci, krásne prostredie, aktívny aj pasívny oddych. A tu sa to začína.
Uťahaný a s malou dušičkou som si šiel ľahnúť s vedomím, že ďalší deň som sa sľúbil a naplánoval si výbeh na Chopok. Kto ste tade šli aspoň lanovkou, tušíte. Vtedy som ešte nevedel (no môj partner hej 😀 ), resp. som to zistil až na Chopku, že ten výbeh pokračuje až na Ďumbier a chatu Šťefaničku. A JA SOM TO DAL.
Cítil som niečo, čo som dlho nezažil. Nazval som to biologicko-mentálnou evolúciou. Veril som v niečo, v čo som možno po predchádzajúcich dňoch ani nedúfal. Vysvetlím, spomeňte si na premenu pokémonov po získaní skúseností alebo húsenice v krásne motýľe. Doteraz som o sebe vedel čo som vedel, ale dnes som prekročil svoje hranice sebapoznania. Ten pocit je absolútne mätúci, neviete čo cítite, ale viete, že sa stalo niečo veľké. Nikdy som nemal ambíciu bežať maratóny, mal som nabehané nejaké kopce, ale nikdy nie chopok a bez oddychu a prípravy. Mnohí úspešní a bohatí ľudia tvrdia, že psychika sa buduje v posilňovni alebo pri športe. Ja dodávam, že obzvlášť v prírode, kde sa nedá hodiť uterákom a odkráčať, vyhovoriť, ak to nedôjdete do konca ostanete vysieť uprostred ničoho , odkázaní na druhých. Sila vôle, mysle a fyzických možností sa buduje v prírode. Tak som sa vydal na cestu s vedomím, že mi môžu skamenieť lýtka na prvých 100 metroch a za parťákom si to vyšlapem krokom. Dali sme to za hodinu 5 minút. Chopok, behom bez zastávky. Keď mi po euforickom výstupe povedal, daj si banán pivo, zachvílu ideme Ďumbier. Pivo som si dal nealko po 4 rokoch, 200 kalórií, oxid uhličitý na prekrvenie (žalúdka, tela…) a minerály sa zišli.
A tak sme odbehli aj Ďumbier a aj Štefaničku, polobosí zišli dole, otužili v potoku a nachvíľu si zalietal v oblakoch.
Vždy ma fascinovalo ľudské telo, príroda a preto robím aj čo robím. Dnes mám pocit, že som vnútorne porástol, objavil v sebe nové schopnosti a silu potenciálu, ktorý je v každom z nás unikátny a jeho spoznávanie je fascinujúce. Viem, že existujú náročnejšie a dôležitejšie veci a život skúšajúcejšie situácie, ale tie nemôžem posúdiť lebo som ich nezažil. Moja cesta poznania ma dnes doviedla sem.
RÁCIO, OBMEDZENOSŤ POZNANIA A MNOHO OTÁZOK
Emócie chladnú, rozum generuje otázky, analyzuje informácie, selektuje, vyhodnocuje . Viem, že môj dnešný výkon je relatívny. Pre niekoho to môže byť rozcvička, pre niekoho životný vrchol. Nikto to neposúdi, ak neabsolvuje presne to isté zo sebou. Nerobil som si žiadne odbery (zápalové markery, hodnoty poškodenia svalov…), nepoznal som stav zregenerovania, ťažko odmerať v teréne trénovanosť, pokiaľ behanie po horách nie je moja špecializácia. V poslednej dobe trénujem len maximálnu a flexibilnú silu, behám len raz za týždeň v podobe futbalového šprintovo-intervalového zaťaženia (umožnil mi aj tento typ tréningu takýto výkon?). Ako je možné, že po 8 hodinách aktivity v horúčave, málo spánku (6 hod.) (že by vit. D mal takú silu na regeneráciu, energiu alebo infražiarenie?), celého týždenného harmonogramu (zápas, 3 silové tréningy) má telo a myseľ silu na takéto niečo energiu a silu. V sobotu som sa večer riadne najedol, ale ráno som išiel na lačno. Dal som si len kávu asi z 32g (aký výrazný vplyv mal kofeín?), lyžicu kokosového oleja (ketóny boli zdrojom tej nevyčerpateľnej energie?) a až po Ďumbier som bežal na dvoch banánoch a nealku. Som jednoducho ohromený čoho je schopné ľudské telo a hladný po odpovediach. Kto ma poznáte, viete, že mojou filozofiou je prirodzenosť čo najbližšie spojenie s prírodou využívajúc fakty z moderného vedeckého sveta. Chcem si život užívať, ale aj hľadať vlastné limity. Preto mi nasledujúce otázky budú vŕtať v hlave. A toto drieme v každom z nás len sa nachádzame na vlastnej štartovacej čiare.
Teším sa a zároveň desím čo bude ďalej.
Obrovské poďakovanie patrí môjmu dnešnému mentorovi, profesionálnemu „amatérovi“, Diovmu synovi, polosmrteľnému Jozefovi Dodkemu Vicianovi, ktorý ma vzal na túto PártyHardTrack“Túru“, ukázal trošku z jeho umenia a prebudil vo mne nové zmysly a poznanie. Ako aj chalanom zo soboty Ivovi a Rišovi, ktorý ma trpezlivo čakali 😀
Prekonaných bolo vysokohorských 16,3 km, 1231m stúpania. Tri 15 min. prestávky na Chopku, Ďumbieri a Chate Štefaničke. Okrem kalórií bazálného metabolizmu sme spálili cez 3000 kcal navyše, dopisujem posledné slová a teším sa na bryndzu a čerešne
Prajem všetkým, aby mali mali dosť vnútornej sily na sebaprekonávanie v akékoľvek oblasti a aby rozpoznali tú pravú, ktorú cítia, že potrebujú zdolať aby sa posunuli ďalej. Na túto tému veľmi odporúčam prednášku Adely B.
“Každý člověk má na výběr. Když mu život ztěžkne, může a) hledat něco snazšího, čemu se bude pohodlněji věnovat, b) zvýšit své úsilí. Tomu výběru se říká duální myšlení: možnost na každé křižovatce si vybrat a), nebo b).”
Pivo normálne nepijem. 0,5 L je primeraná dávka. Nealkopivo pri výkone a po výkone, môže byť veľmi výživnou tekutinou (oxid uhličitý – prekrvenie, tvorba HCL / minerály, vitamíny, fenolické zlúčeniny…) Nepriberá sa z neho pokiaľ netvorí časť, ktorý presahuje potrebný kalorický príjem alebo sa nekonzumuje s lacnými, nekvalitnými potravinami.
Kvôli podobným zážitkom sme v roku 2015 založili FB skupinu a FB stránku V jednote je SILA – prítomného okamihu, kde sa snažíme organizovať pohybovo prírodné podujatia pre všetkých nadšencov hlavne z okolia B. Bystrice.