Pod kvalitou zdrojov bielkovín máme na mysli nie len kvalitu bielkoviny napr. či ide o živočíšny alebo rastlinný zdroj, ale aj to v akom komplexe sa nachádza. Napríklad je rozdiel domáce vajce a kupenské. 1 priemerné vajce obsahuje okolo 6-7 g. bielkovín z toho polka sa nachádza v žĺtku, pri čom mnohí ľudia si myslia, že len v bielku. Z článku o tukoch vieme, že kvalita profilu tukov je závislé na podmienkach života hlavne živočíchov, ale aj rastlín. Jednoducho kupenské vajce bude obsahovať oveľa horší pomer v prospech omega 6 tukov, viac chémie, menej vitamínov, minerálov a antioxidantov a bude niesť vyššie riziko bakteriálnej nákazy, zvyškov liekov, chemických látok a rastlinných tukov/ leštidiel. Tuky a bielkoviny sú veľmi úzko spojené. V prírode sa vyskytujú zložky tukov, cukrov, bielkovín takmer stále spolu len v inom pomere. Nepozerajme sa na ich pomer, pozerajme na kvalitu zdroja.

Odporúčam domáce vajcia alebo s označením 0,1 max 2. Kupenské vajcia sa označujú číslom 0-Bio, 1-s výbehom, 2-podstielka 3- klietkový chov. Za nimi nasleduje skratka krajiny pôvodu SK, PL, HU, ES.

Bielkoviny sú nevyhnutné látky k životu človeka, pretože si ich nevieme vyrábať. Plnia mnoho funkcií v tele od prenášania tukov napr. cholesterolu, opravu a rozmnožovanie buniek – orgánov, svalov, niekedy slúžia ako energia. Sú tvorené z aminokyselín, ktoré sa štiepia na peptidy a tie sú súčasťami mnohých enzýmov nasledovných procesov, ktoré plnia svoj účel/ funkciu. Jedine živočíšne zdroje obsahujú všetky aminokyseliny. Pokiaľ by sme ich chceli nahradiť čisto rastlinnými, museli by sme kombinovať viac druhov napr. obilniny so strukovinami. Nájdu sa aj výnimky ako pohánka, či sója, ale ako som písal kvalitný zdroj bielkoviny je komplexom aj iných látok. Bielkoviny z týchto zdrojov sú v chudobnom komplexe, navyše v spojení s mnohými antinutrientami (ochrannými látkami rastlín pred trávením) a ich vstrebateľnosť našim traktom je nižšia ako zo živočíšnych zdrojov.

Okrem profilu aminokyselín, sa na bielkoviny pozeráme aj z pohľadu tráviteľnosti a vstrebateľnosti. Napr. koncentrovaná srvátka je najvyužiteľnejšia, nasledujú vajcia, mäso, mliečne produkty a strukoviny.

Čísla a škála sú len orientačne. Odlišujú sa závislé od zdroja.

V prírode sa žiadne potraviny/ suroviny nevyskytujú izolovane. Preto kvalita je vnímaná na základe toho v súčinnosti akých ďalších látok sa naše bielkoviny nachádzajú.

Bielkoviny najčastejšie riešia športovci z dôvodu regenerácie, stavby a ochrany svalovej hmoty. Je pravda, že ich nároky sú vyššie a potreba je závislá od druhu športu. Extrémy však nie sú zvýhodňujúce. Všeobecne sa športovcom odporúča prijímať 1-2g na telesnú váhu (atletická postava), treba prihliadať na množstvo tuku, ktorá je tzv. pasívna časť váhy.

Tehotným ženám a deťom sa tiež odporúča zvýšiť príjem bielkovín, ale úplne prirodzenou stravou. Nepotrebujú rozmýšľať nad množstvom ak nie sú vegánky. Jesť kvalitne od hladu do sýtosti. Ak žena rýchlo priberá je veľa, ak je hladná je primálo (samozrejme xy ďalších problémov a príčin, toto je všeobecne povedané). Najnovšie výskumy tak isto odporúčajú seniorom vyšší príjem bielkovín za účelom ochrany celého pohybového aparátu a rizika straty svalovej hmoty a poškodením kĺbov.

Mnoho ľudí sa bojí bielkovín z dôvodu poškodenia obličiek. Najnovšie štúdie hovoria, že pozor by si mali dávať len ľudia s už vytvorenými problémami s obličkami. U zdravých ľudí sa nepotvrdilo, že  by príjem bielkovín bol priamou príčinou problémov s obličkami. Veľa ľudí nevie, že telo nadbytok bielkovín, ktoré nepotrebuje konvertuje na glukózu. Z toho dôvodu tiež niektoré bielkoviny, hlavne z mliečnych výrobkov (s obsahom srvátky, menej kazeín) dvíhajú inzulín.

Poslednou menej známou informáciou je ako sme spomenuli na začiatku bielkoviny sa väčšinou nachádzajú v komplexe, avšak ich aminokyselinový profil sa líši. V tomto článku som písal o konzumovateľnosti celého vajca vrátane blany a škrupiny a v tomto podrobnejšie rozoberám problematiku množstva bielkovín koľko potrebujeme.

Rybu konzumujeme tak isto s kožou,  ak si nekúpime opäť len filé alebo tuniaka z konzervy. Mäso nie sú len mäsité časti ako ich poznáme dnes prsia, rebierka, stehná, ale aj orgány, polievkový vývar z drene/ špiku kostí, koži, chrupavky.

Pokiaľ sa stravujeme jednostranne (svalovina – prsia, noha, panenka), prijímame nadmerné množstvo aminokyselín ako metionín a k správnym metabolickým funkciám v našom tele tak chýbajú iné ako napríklad glycín a cysteín. Tento nepomer môže viesť k metabolickej poruche a nadbytočnej tvorbe toxínu homocysteínu, ktorý je spájaný s mnohými ochoreniami od neplodnosti až rakovinu.

ZÁVER

1. Nepotrebujeme skúmať množstvo bielkovín. Potrebujeme kvalitné zdroje bielkovín, kde komplex látok nám dodá výživnú hodnotu. Žiadny národ na svete nežil na neživočíšnej potrave, preto ak nekonzumujeme mäso, mali by sme jesť aspoň poctivé mliečne výrobky a vajcia.

2. Bielkoviny majú najvyššiu zasycovaciu schopnosť a tretina ich kálorií sa spáli pri uvoľňovaní tepla počas trávenia, preto strava založená na počte kalórií je len smerodajná.

3. Optimálne množstvo príjmu bielkovín na deň sa pohybuje niekde medzi 1,2-2,2g na kilogram závislé na našich potrebách, dennej aktivite, pohlaví, veku, zložení tela, materstve… Priemernému neaktívnemu mužovi stačí okolo 60-100g, priemernej žene od 50 do 80. Aktívni ľudia, seniori, tehotné aj deti môžu kľudne trocha viac. V tomto prípade je lepšie viac ako menej.

4. Bielkoviny nemajú negatívne vplyvy na funkciu obličiek u zdravých ľudí. Naopak chránia pred stratou svalovej hmoty a hustotou kostí.

V prípade záujmu o individuálne otázky ma neváhajte kontaktovať. V prípade diagnostikovaných chorôb je vhodné zvážiť doplnkovú liečbu s lekárom a konzultovať možnosti klinickej výživy s odborníkom.

V komentároch dole pod článkom  som otvorený všetkým otázkam k článku, kritike aj dodatkom Ak máte vlastné tipy, návrhy otázky, neváhajte použiť diskusné fórum. Pre lepší prehľad ne/vhodných zdrojov bielkovín si môžete bezplatne stiahnúť sprievodcu potravín REALFOODGUIDE 2015.

Napísal som 7 článkov o ZÁKLADOCH výživy najjednoduchšie ako som vedel o všetkom čo si myslím, že človek potrebuje vedieť do bežného života, aby už viac neblúdil po internete medzi protichodnými informáciami. Aby si vedel lacno nakúpiť, prirodzene vybrať a jednoducho a chutne pripraviť.

1. I. Evolučný princíp – koniec dezorientácie a nevedomosti vo výžive

2. II. Princíp – Skutočné potraviny

3. III. Princíp – Zákon jedenia smetí neospravedlňuje

4. IV. Princíp – Počúvanie vlastného tela (bunky, hormóny, mozog, pocity)

5. Prirodzené sacharidy

6. Zdravé tuky

7. Kvalitné zdroje bielkovín

Ak ste si už tieto články prečítali, potom ste pripravení na nich stavať a ísť do väčšej hĺbky poznania. Zoznam článkov z tzv. NADSTAVBY výživy TU .

Sú  sacharidy/cukry dobré alebo zlé? To je nesprávna otázka. Z evolučného princípu  už vieme, že otázka má znieť je zdroj toho sacharidu prirodzený alebo spracovaný ? Banán alebo horalka ?

Z dôvodu, že už aj mne je nadávané, že som cukrofóbik, keto a lowcarb fanatik, už čakám len na označenie šarlatána 😀  tak si dnes povieme niečo o cukroch, sacharidoch z môjho pohľadu. Začneme tými dobrými a najdôležitejšími otázkami.

PRIRODZENÉ SACHARIDY. To sú aké?  Koľko môžem? Prečo?

Med, ovocie, zelenina, hľuzy, mliečne produkty, orechy, strukoviny, obilniny 8 pojmov, ale stovky možností a kombinácií. Na glykemický index (GI) zabudneme hneď teraz. To je len číslo, ktoré uvádza AKOU RÝCHLOSŤOU sa dostane cukor z jedla trávením do krvi. Príklad: chlieb GI 100, takou rýchlosťou jazdí a bude v krvnom obehu. Jablko GI 30, takže je pomalšie, bude mu to trvať dlhšie to je všetko.

Glykemická nálož (GL) znamená množstvo a toto už podstatné je. Citlivosť akou naše bunky sťahujú pomocou inzulínu a iných cukor z krvi do bunky a následne ho metabolizuje (premieňa na energiu) je u každého iná. Vplýva na to miera 1. poškodenia nášho metabolizmu – koľko rokov sme jedli smeti (článok o tomto zákone) , vrodené poškodenia, gény, choroby … 2. produkcia enzýmu amyláza a počet kópií tohto génu, ktorá rozhoduje o tom koľko ho produkujeme a ako dokážeme štiepiť a využiť glukózu. Kto má tohto génu/ enzýmov viac trávi a znáša vyššie množstvo sacharidov lepšie. Preto dvaja rôzni ľudia na tej istej strave môžu fungovať úplne rozdielne.

“Čo je pre jedného liekom, môže  byť pre druhého jedom.”

“Spracované potraviny sú však jedom pre všetkých !” 😀

V tele máme 2 zásobarne cukrov: a) svalový glykogén (200 – 700g) b) pečeňový glykogén (do 100g). Ak sú tieto zásobarne plné všetok nadbytočný cukor sa ukladá do tukov. Na porovnanie máme v tele takmer neobmedzené zásobarne tuku (podkožný, hnedý, viscerálny). Ak chceme využívať ako zdroj energie tuky, nesmiesme sa prejédať (kalórie) a jesť nadbytok (spracovaných) cukrov. A samozrejme čím je naša fyzická zdatnosť vyššia, tým sa vieme pohybovať intenzívnejšie a tým aj míňame zásoby glykogénov. Inak nie.

Vo všeobecnej rovine platí  ak chceme chudnúť a nie sme veľmi aktívny nepotrebujeme viac ako 100g sacharidov denne. Ak sme aktívni, s optimálnou váhou rozmedzie sa môže pohybovať medzi 100 – 200g závislé od pohlavia, váhy, veku, aktivity. Aktívni ľudia a športovci si môžu dovoliť viac. Nálož, ale súvisí s celkovým prijatím energie. Niekto môže jesť kilo zemiakov alebo ryže a schudne.

Jeden muž robil experiment sám na sebe. Jedol isté obdobie len WcDonald, svoj životný štýl neupravil a napriek tomu chudol. Ako je to možné ? Trafil sa do objemu prijatých kalórií, ktoré neboli natoľko prinízke a neovplyvnili hormonálny systém   a nevyvolali JO JO efekt (obranný šetrný mechanizmus).  Ale to neznamená, že to bolo dlhodobo udžateľné, zdravé,  výživné a optimálne. To je len energetická a nutričná podvýživa.

Poďme na ďalšie otázky.  Odpovede opäť hľadáme v evolučnej biológií, fyziológií, antropológií (veda o človeku, pôvod…) a nejakých podložených štúdiách ak sa bavíme o zdraví a prirodzenom spôsobe života.

Môj milovaný výrok. Už genetik Theodosius Dobzhansky vyhlásil, že “nič v biológií nedáva zmysel ak sa na to nepozeráme z pohľadu evolúcie“.

Za prirodzené sacharidy z hľadiska vývoja človeka možno považovať len ovocie, zeleninu, hľuzy (zemiaky, bataty, yuka, yamy, konjac…), med, glykogén v surovom mäse, strukoviny, orechy, mliečny cukor, pseudoobilniny (quinoa). Sú dôkazy, že tieto sacharidy človek konzumoval počas obdobia svojho vývoja 6 milión rokov dozadu až po súčasnosť, avšak ich množstvo sa líšilo vzhľadom na geografickú polohu. V zásade platí čím ďalej od rovníka tým menej bola strava založená na sacharidoch. Tradičné národy a kultúry sa jednoducho ako aj naše telo prispôsobovali tomu čo kde bolo ( prostrediu a dostupnosti zdrojov potravín). Avšak či to boli tuky alebo cukry bolo to kvalitné = výživné a prirodzené.

Paleo diéta má dobré východisko dané evolúciou, ale limituje množstvo sacharidov. My však nie sme africké kmene, ale ani Inuiti, ku ktorým sme možno bližšie. Nepoznáme svojich predkov, nepoznáme naše korene. Nevieme čo je pre nás úplne naj. Avšak ľudské telo je veľmi adaptabilné a inteligentné. Inak by sa ľudia toľko nedožívali na fastfoodoch a iných smetiach 😀 Nedá sa takýmto článkom odpovedať akú toleranciu trávenia cukru máme práve my. Dá sa to len odhadnúť, poznávať sa. Epigenetika, čítanie genómu je hudba budúcnosti. Avšak každým rokom sa zväčšujú možnosti. To najlepšie čo môžeme pre seba spraviť je stravovať sa prirodzene.

Okrem geografickej polohy našich predkov, dnes už napríklad vieme, že rôzne národy si vyvinuli rôznu citlivosť a preddispozíciu na trávenie cukru a škrobu. Hovorili sme už o enzýme slinnej amylázy, ktorá štiepi cukry.

Podstatou prirodzených sacharidov je, že všetky neobsahujú len cukor (glukóza, fruktóza, maltóza, škrob, laktóza…). Všetky sú zdrojom vody,  vlákniny a MNOHÝCH výživových látok (vitamíny, minerály, antioxidanty a ďalších 50 bioaktívnych skupín látok). To je jeden obrovský rozdiel prečo naše telo inak nakladá s prirodzenými sacharidmi a spracovanými. Manažment glukózy teda nie je len o cukre a inzulíne, je to oveľa komplexnejšie, vstupujú do toho aj iné hormóny a hlavne tie desiatky iných aktívnych biolátok. Ich nedostatok nám naopak poškodzuje metabolizmus a stávame sa nutrične podvýživení.  Tieto aktívne látky v zásade robia naše bunky schopnejšími a náš metabolizmus výkonnejší a to je tá biologická kvalita, ktorú prizvukujem. Často dnes túto skupinu miešame so spracovanými potravinami či sacharidmi. Preto otázka nestojí či sú sacharidy zlé, ale aké sú pre človeka prirodzené.

„Čo dnes považujeme za normálne, neznamená, že je pre človeka prirodzené“.

Viem, že sú všade navôkol pekárne, bagety, bufety, cukrárne atď. Ale v tejto chvíli sú pred vami tieto informácie. Gratulujem aj ľutujem  už ste zodpovední  odteraz za všetko čo dovolíte a vložíte do seba (čo urobíte aj neurobíte)

Pečivo, cestoviny, múka, čokolády, keksy, sušienky, biely cukor, sladené nápoje atď. sú rafinované, koncentrované sacharidy, neobsahujú nič okrem nadbytku cukru a ďalších spracovaných prísad, ktoré prešli celou továrňou pásom, potrubím, lisovačmi, mlynmi, filtrami atď. A hlavne tieto výrobky niektoré nemajú ani 30 rokov, múka sa začala mlieť pred 10 000 rokmi. Tieto zdroje sacharidov obsahujú veľmi veľa cukru na hmotnosť. Rozdiel medzi banánom a horalkou je, že banán obsahuje 5g škrobu, 10g cukru, 7g fruktózy, vlákninu, 100 výživných látok a vodu. Horalka obsahuje 55g sacharózy (50%glukóza a fruktóza), zoxidovaný rastlinný tuk … Potom sa nečudujme, že telo na ne reaguje ako reaguje. My sa rozhodujeme čo kúpime, čo do seba vložíme.

KOĽKO POTREBUJEME SACHARIDOV ? 

To bolo východisko ako sa pozerať na sacharidy, na základe čoho posudzovať. Koľko, kto potrebuje sacharidov, záleží od mnohých faktorov. Glukózu si naše telo vie vytvoriť aj samo bez príjmu. V krvi nám koluje jedna čajová lyžička cca 5g cukru nonstop. Zásoby máme v pečeni a vo svaloch. Pečeňové zásoby postupne míňa mozog, svalové sa míňajú na základe intenzity pohybu. Každý teraz vie sám posúdiť aké má nároky. Všeobecne platí ak nešportujeme veľa do 100-150g nám úplne stačí. Ak sme veľmi aktívni tak viac. Prirodzené sacharidy sa v tele správajú úplne inak ako rafinované. Netreba to preto brať dramaticky, treba mať predstavu, že to môže byť tak 5-7 banánov. A taktiež to záleží od celého kalorického príjmu. Môžeme byť aj celý deň na banánoch ak neprekročíme energetické požiadavky. Ako to zistíme ? hladom. Netreba sa prejedať, treba jesť keď sme hladní. Je to tá najpresnejšia biologicko-kalorická kalkulačka ( ako ju nastaviť a III. princíp výživy – počúvanie signálov tela). Potom budú bunky spaľovať tuk, pretože budú správne fungovať hormóny a my častým jedením a konzumáciou spracovaných potravín neznásilňujeme tieto prirodzené mechanizmy. Neexistuje tukový alebo cukrový metabolizmus. Vždy ide o mieru/ pomer týchto dvoch substrátov, ktoré sa naše telo rozhodne používať pre život a svoje potreby.

Čo odporúčam ? prirodzené sacharidy, založené na skutočných kvalitných surovinách. Je nutné aby človek vedel odhadnúť množstvo, ktoré potrebuje pre svoj spôsob života a odsledoval/ otestoval čo mu robí dobre, prípadne nerobí (druh vlákniny, solanínová zelenina, iné). Problémovosť trávenia výrazne súvisí so stavom orgánov, sliznice a mikroflóry. Toto prostredie sa neustále mení, preto k tomu tak treba pristupovať. Odstráňme príčinu, čiže prozápalové potraviny, nasaďme prirodzené suroviny, ktoré podporia liečebné procesy a optimalizujú profil mikroflóry, potom sa všetko bude postupne upravovať a zlepšovať. Zatiaľ neurčíme kto je stavaný viac na tukovom a kto sacharidovom pomere. Výzor je nápoveďou a zrkadlom, či niečo robíme dobre alebo nie. Avšak riešiť tuky ani cukry nám nepomôže na SPRACOVANEJ MODERNEJ STRAVE

A ako hovorí jedna štúdia, nepomôže ani útek na ostrov. Na základe vzoriek produktov supermarketov na Novom Zélande, museli byť až 84% klasifikovaných ako Ultra-spracované, čiže takéto produkty neobsahujú nič a aj to málo má tak zmenenú štruktúru, že si len poškodíme. Ak aj napriek tomu sa rozhodneme jesť pizzu, cestoviny, pečivo, čokolády, WC Donald, sladené nápoje, v poriadku, vychutnávajme si život ako uznáme za vhodné. Avšak buďme si vedomí toho, že ideme proti prírode aj vede.

Výživa je len nástroj k zmysluplnejšiemu životu. Je na nás pre akú mieru “prirodzenosti” sa rozhodneme a zároveň nás robí spokojnými. Môj prístup k výžive je JEDNODUCHO, VÝŽIVNE A CHUTNE. Pizzu si urobím bez múky, sladké jedlá si urobím z ovocia a medu, viac sacharidov si dovolím po aktívnejších dňoch.

V prípade individuálnych problémov (zdravotných, estetických, športových), záujmu o nastavenie svojho režimu, plánu, ma prosím kontaktujte emailom. Ak s niečím ne/súhlasíte neváhajte použiť diskusné fórum alebo komentárove okno. Pre lepší prehľad prirodzených potravín si môžete stiahnúť bezplatného sprievodcu potravinami.

Napísal som 7 článkov o ZÁKLADOCH výživy najjednoduchšie ako som vedel o všetkom čo si myslím, že človek potrebuje vedieť do bežného života, aby už viac neblúdil po internete medzi protichodnými informáciami. Aby si vedel lacno nakúpiť, prirodzene vybrať a jednoducho a chutne pripraviť.

1. I. Evolučný princíp – koniec dezorientácie a nevedomosti vo výžive

2. II. Princíp – Skutočné potraviny

3. III. Princíp – Zákon jedenia smetí neospravedlňuje

4. IV. Princíp – Počúvanie vlastného tela (bunky, hormóny, mozog, pocity)

5. Prirodzené sacharidy

6. Zdravé tuky

7. Kvalitné zdroje bielkovín

Ak ste si už tieto články prečítali, potom ste pripravení na nich stavať a ísť do väčšej hĺbky poznania. Zoznam článkov z tzv. NADSTAVBY výživy TU .

Iné pohľady a zdroje, ktoré odporúčam – na všetko sa dá pozrieť z viacerých uhlov a každý má svojim spôsobom pravdu, preto je dôležité si ujasniť kto som a aký je môj cieľ.

Martin Chudý – Publikácia – Výživné sacharidové recepty 

Viktor Bielik – sacharidy a šport https://www.sportujeme.sk/sacharidy-nad-zlato-alebo-nutne-zlo/

Michal Pijak – lekársky pohlad a podrobný rozbor zloženia druhov sacharidov,  (FOODMAP, Crohn, SIBO, problémy s tráviacim traktom…) https://www.facebook.com/MichalPijakMDPersonalizedPaleoNutrition/photos/a.763253643758161.1073741868.334939066589623/764802673603258/

Marián Černý – aké, kedy, koľko, tipy http://modernypraclovek.sk/moderny-praclovek-a-sacharidy-kedy-ktore-a-kolko/

V predchádzajúcom princípe sme si povedali čo jesť, čo sú skutočné potraviny, ale nepovedali sme si čomu sa vyhýbať čo má na nás rovnako veľký negatívny vplyv. Sú potraviny, ktoré majú na nás väčší negatívny vplyv ako ostatné a to je kľúčové poznanie v tomto zákone. Napr. všetci vieme, že ečka sú nezdravé, ale ten glutaman alebo sladidlo v miligramovom množstve na nás bude mať menší vplyv ako kilogramové konzumovanie cukru.

Ako ľudia sa sťažujeme na svoje choroby, sme nešťastní zo svojho zdravotného stavu (áno aj nadváha je chorobný stav), ale keď sa sami seba opýtame na výživu a stravovanie tak buď nevieme, že niečo robíme dlhé roky zle alebo sa tvárime, že naše stravovacie návyky s tým nič nemajú.

“Bunky ľudského tela sa každú sekundu delia. Približne každých 6 rokov sa vymení celé naše telo. Preto rozhodujeme o tom ako zostarneme, ako vyzeráme, ako sa cítime.”

O tomto je zákon jedenia smetí. Jeho nevedomosť neospravedlňuje. Naše bunky chvíľu vedia bojovať s nekvalitou stravy, s celkovým spôsobom života za účelom prežitia, ale náš mikrobióm (mikroflóra celého nášho tela) neoklameme. Ten zrkadlí každé sústo, ktoré vložíme do úst na kvalitu nášho vnútorného prostredia a JEMU sa prispôsobujú potom naše bunky. Predstavme si to ako, že po každom jedle, podľa toho ako ne/prirodzené je, sa mení a prispôsobuje profil baktérií, ktorý vyživujeme. Keď nastane dlhodobo nepriaznivý a neudržateľný stav – poškodíme si orgány, sliznicu, aktivujú sa gény so sklonom k chorobám ,starnutiu, dôjde k neprirodzenému osídleniu baktérií, kde by nemali byť.

Rovno k veci. Na základe niekoľkých výskumov s ktorými som mal možnosť sa stretnúť od autorov a vedcov, ktorým dôverujem som ich závery zobrazil do nezdravej pyramídy, o ktorej sa toľko nehovorí resp. sa dokonca považuje za normálnu. Ak chceme optimalizovať našu životosprávu naopak treba ju pochopiť, zamerať sa na vlastné slabé stránky sa vyhýbať čo najviac jej častiam.

Pamätám si niekoľko štúdií, ktoré hovorili o tom, že nie cukor, ale sladené nápoje sú číslom 1 v náraste obezity, metabolického syndrómu, cukrovky a pridružených ochoreniach. Vinníkom číslo 2 sú rafinované rastlinné tuky. Veľmi krátko a logicky. Orechy a semenná vieme, že sú zdravé a výživné. Otázka. Koľko kilogramov semien potrebujeme na získanie litra oleja ? Odpoveď je 4-5 kilogramov. Koľko by nám v prírode trvalo nazbierať kilogram semien ? dosť dlho. Tým celých chcem povedať, že problém je opäť v spracovaní a koncentrácií. Získavať olej je neprirodzené (všade sú výnimky zpravidla takže šťavnaté olivy nerátame ). Nehovoriac o margarínoch, náchylnosti k oxidácií polynenasýtených omega 6 a 3 mastných kyselín na vzduchu, teple a svetle. Jednoducho v semenách sú chránené. Konzumujeme ich v celku s vlákninou, a všetkými ostatnými látkami. Číslo 3 sú fast food a spracované potraviny. Dôvodom ich nekvality je veľa energie, vysoký obsah pokazených tukov, veľa cukru a málo živín. Číslo 4 sú múčne produkty. Je to opäť kvôli spracovaniu a množstvu, ktoré konzumujeme. Obsahuje lepok na ktorý je podľa najnovších poznatkov náchylná priamo či nepriamo takmer celá populácia. U koho sa prejaví skôr či neskôr je otázne. Obilniny sú pomerne mladá potravina a konzumovali sa kvasením a klíčením. Číslo 5 je sója, GMO  a chemicky ošetrované potraviny. Ďalšie body, ktoré sa netýkajú len potravín, ale aj toxínov ako takých sú prídavné látky (éčka), alkohol, lieky, cigarety a kozmetika.

Veľmi jednoducho. Zákon jedenia smetí hovorí, čo zješ to tvoja mikroflóra (článok o starostlivosti a význame) z teba urobí. Naše bunky sa snažia za každú cenu prispôsobiť a prežiť, nejaký ten cheat day a WC Donald prežijú. Ale zdravie mikroflóry nám pekne odzrkadlí naše stravovacie rozhodnutia. Hlavu hore, je rok 2015, kvalitných prirodzených potravín je menej, avšak svet nie je dokonalý. Kto chce bude hľadať riešenia a vynájde sa. Keby sme sa tým mali trápiť, umrieme skôr na následky emočno psychického stavu. Je len na nás čo si vyberieme, koľko úsilia vložíme do seba a akú mieru spokojnosti nastavíme, či chceme pre seba to naj alebo nám stačí menej. Niekto prežije šťastnejší život na cigaretách, niekto v záhrade. Výživa je len nástroj k šťastnejšiemu životu.

Najväčšie smeti sú:

1. Sladené nápoje a rafinovaný cukor

Spotreba cukru rapídne vzrástla od roku 1800 a neustále rastie. Avšak ešte horšie ako kryštalický cukor sa javia sladené nápoje, kde cukor je ešte rýchlejší dopravený do krvného obehu. V prírode sa takýto fenomén nevyskytuje. Z ovocia málokedy dostaneme taký sladký koncentrát. Ovocie je plné vlákniny, vody a stovky iných látok, ktoré medzi sebou pri trávení spolupracujú. Sladený nápoj, cukor a chémia sa metabolizujú v našom tele inak a dôkazy sú všade okolo nás.

2. Zoxidované, rastlinné tuky a transtuky

V prírode sa bežne iné ako zdravé tuky nenachádzajú. Azda až keď plody napadne pleseň alebo sa prirodzene pokazia alebo zhoria. Rastlinné koncentrované oleje (slnečnica, bavlník, konope) a margaríny jednoducho nejesť a nevariť na nich. Rýchlo oxidujú na slnku, v teple, vzduchu a stávajú pre naše telo toxickými, prozápalovými. Transtuky sú zložitými procesmi ešte viac znehodnotené. Tieto zoxidované tuky sú však súčasťou skoro všetkých spracovaných potravín, omáčok a olejov vo väčšine komerčných stravovacích zariadení. Orechy, semená sú prirodzené a stabilné suroviny v celku.

3. Spracované potraviny a fast food 

Z 10 000 potravín v dnešnom supermarkete 85% z pohľadu evolúcie tam nemá čo hľadať a kvalita ďalších 10% nezodpovedá potrebám človeka. Potraviny sa dnes stali biznisom. Polovica sveta hladuje a druha plytvá. Navyše dnešný svet je postavený na spotrebe a množstve. Preto kto chce vyrábať kvantitu, musí ubrať na kvalite, inak nezarobí. Továreň nikdy nemôže vytvoriť niečo čo vytvorila príroda, teda palivo pre nás. Paradoxom je, že o vlastné autá sa staráme lepšie ako sami o seba. Do nich tankujeme prinajhoršom 95% benzín. No kto z nás sa stravuje 95% prirodzene ? Týmto celým som chcel povedať, že spracované potraviny od čokolád, chrumiek, ochutených nápojov, pečiva, pražených arašidov, keksov, konzerv, potravín v plastoch a dlhou dobou trvanlivosti sú zmesou lacných, chudobných, znehodnotených surovín ako cukor,  príchute, rastlinné stužené tuky, múka, homogenizované mliečne produkty, spracované mäso, ktoré sa v nás ukladajú, metabolizujú bunkami a trávia mikroflórou. Chceme zmenu v zrkadle, obchodoch, školách, reštauráciach ? Buďme sami tou zmenou. Zvýšme povedomie a zmeňme nákupné správanie, podporme nákupom tržnice, farmárov, pestovateľov

4. Obilniny, cereálie a múčne výrobky 

Z evolučného zákona už vieme, že tieto potraviny sú mladšie (menej prirodzené) ako prvopotraviny: vajcia, živočíšne produkty, zelenina, ovocie, orechy, semená, hmyz, koreniny o ktoré sa logicky ochudobňujeme. Ďalším problémom je dnešná podoba týchto produktov. V minulosti naši predkovia venovali príprave  a spracovaniu obilnín oveľa viac času. Zrná sa namáčali, klíčili alebo fermentovali. Tieto procesy vplyvom baktérií, kvasiniek a enzýmov sprístupnili mnoho živín resp. deaktivovali mnoho antinutrientov. V dnešnej podobe sú cereálne produkty veľmi chudobné, sami sa podvyživujeme a zároveň prijímame prázdne kalórie/energiu. Lepok/ glutén ako jeden z antinutrientov podľa súčasných výskumov spôsobuje navyše mnoho tráviacich a autoimunitných problémov.

5. Sója, GMO a chemicky ošetrované potraviny 

GMO – geneticky modifikované organizmy,  sa dnes stáva veľkým problémom. Opäť veda zasahuje do niečoho čo dokonalý živý systém prírody tvoril postupne. Ničíme prirodzené zelené plochy a pestujeme monokultúry, ktorým umelo inštalujeme protihmyzovú ochranu alebo ich postrekujeme chemikáliami. Tieto látky sa dostávajú do tela aj nám priamo (konzumáciou) či nepriamo (vodou, vzduchom, pôdou, inými spracovanými produktmi). Najviac GMO či chemikáliami postihnutými potravinami sú sója, kukurica, jablká, šaláty… Ich dlhší zoznam je ľahko dostupný na internete. Opäť nevidím iné riešenie ako podpora a konzumácia lokálnych a sezónnych potravín. 

Zmenila sa doba. Vývoj a rast je prirodzenou hybnou silou prírody. Získali sme prístup k informáciám a technológiach, no stratili prirodzený výber potravín a spôsob života aj v iných oblastiach. Vzdelávajme sa, máme z čoho. Pýtajme sa, máme koho. Sami sa rozhodnime, čo pre seba a svoje rodiny chceme

Podeľte sa o svoj názor v komentári alebo prispejte do diskusného fóra. V prípade záujmu sa môžete bezplatne informovať TU. Individuálne otázky odporúčam riešiť individuálne.

Všade na webe vám vybehuje JEDALNIČEK, ktorý obsahuje zoznam a prehľad skutočných a spracovaných potravín. Skúste ho využiť a vytvoriť pre seba lepší systém

Napísal som 7 článkov o ZÁKLADOCH výživy najjednoduchšie ako som vedel o všetkom čo si myslím, že človek potrebuje vedieť do bežného života, aby už viac neblúdil po internete medzi protichodnými informáciami. Aby si vedel lacno nakúpiť, prirodzene vybrať a jednoducho a chutne pripraviť.

1. I. Evolučný princíp – koniec dezorientácie a nevedomosti vo výžive

2. II. Princíp – Skutočné potraviny

3. III. Princíp – Zákon jedenia smetí neospravedlňuje

4. IV. Princíp – Počúvanie vlastného tela (bunky, hormóny, mozog, pocity)

5. Prirodzené sacharidy

6. Zdravé tuky

7. Kvalitné zdroje bielkovín

Ak ste si už tieto články prečítali, potom ste pripravení na nich stavať a ísť do väčšej hĺbky poznania. Zoznam článkov z tzv. NADSTAVBY výživy TU .

Kde tu dostanem otázku, či poznám takú (paleo) a takú (bielkovinovú, atkinson, dukan) diétu alebo čo hovorím na vegánstvo, vegetariánstvo, vitariánstvo, breathariánstvo či iný štýl. Čo si prípadne myslím o tom, o takej potravine (vločky, pohánka, pšeno….), a rožky môžem, pivo môžem? Čo preferujem? Čo by mal človek jesť ?

Preto som sa rozhodol dnes toto tajomstvo trocha odhaliť čo najzrozumiteľnejším spôsobom, aby sme sa už viac nemuseli pýtať nikoho iného okrem seba či je tá potravina vhodná pre nás (nanajvýš sa len uistili, alebo aby sme vedeli ako a kde hľadať odpoveď). V predchádzajucom článku som už naznačil, že nič v biológii nedáva zmysel ak sa na to nepozrieme z pohľadu evolúcie. Dnes naviažeme.

Prvá dôležitá vec, naučiť sa zorientovať v modernom svete a urobiť krok späť. Čisto analogicky tak ako ste sa vy narodili nahý bez oblečenia, nálepky, aj jedlo pochádza z podobných panenských zdrojov  . Nepotrebuje obaly, fólie, konzervy, krabičky.

Druhá dôležitá vec, v ktorej si treba urobiť poriadok je pohľad na jedlo. Vedieť posúdiť čo je skutočné jedlo, je zručnosť, ktorú dnešný človek stratil. Považujeme za normálne to, čo pre nás nie je prirodzené. A zároveň to čo pre nás prirodzené je, považujeme za “zdravé” a nenormálne. Tieto informácie  kedysi človek prirodzene mal, pretože nič iné nebolo. Vytvorili sme si šialené chuťové vzťahy (závislosti) s nekvalitnými potravinami. Primárnou funkciou potravín je poskytnúť nám energiu – makročasti (sacharidy, bielkoviny, tuky) a výživné látky pre bunky a mikroflóru – mikročasti (minerály, vitamíny, stopové prvky, enzýmy…). Chuť slúži ako colničná kontrola. Príroda nás vybavila zmyslami, ktoré nám pomáhajú posúdiť a rozlíšiť o akú potravinu ide, poprípade nás ochrániť pred jedovatými, zhnitými alebo pokazenými potravinami. Napr. spravidla všetko sladké obsahuje cukry, býva jedlé a je zdrojom rýchlej energie. Väčšina jedovatých vecí alebo pokazených je buď horkých alebo nám proste nechutia, nevoňajú.

Takže je dobré vedieť z čoho pozostáva naše jedlo či z tukov, cukrov, bielkovín, ale ďaleko dôležitejšie je vedieť posúdiť ich zdroj, ich kvalitu. Nie je tesco mlieko ako mlieko, nie je kupenské vajce ako vajce, nie je cukor ako med, horalka nikdy nebude banánom.

Postupom vývoja človeka a socializácie sa stalo jedlo aj spoločenskou udalosťou od delenia a prípravy úlovku až po novodobé oslavy a stretnutia pri jedle a aperitíve. Proste jedlo nadobudlo spoločenský charakter a je teda normálne, že sme si k nemu vytvorili vzťah, väčšinou pozitívny, pretože pri ňom zažívame radosť, uspokojenie.

To čo je problém, je že ľudia vplyvom obrovskej dostupnosti potravín a rozvojom spracovateľského priemyslu stratili intuitívnu schopnosť výberu jedla a ich racionálne posúdenie je skôr ovplyvnené novým spoločenským fenoménom bytím moderným človekom a konzumným povrchným štýlom života (nevedomosťou). Na tom by nič nebolo keby nás ľudí nebolo veľa, neúmerným spôsobom sme nevykorisťovali našu Zem a hlavne neplytvali. Našťastie nám príroda dáva pekne najavo, že to tak nefunguje. Jedlo z laboratória a továrne nikdy nenahradí to, na čom sme sa vyvíjali milióny rokov.

Dôkazom toho sú vzostupy všetkých možných chorôb aké poznáme. Dôvodom je podvýživa, konzumácia lacných a chudobných surovín (múka, cukor, rastlinné oleje) a nadmerná intoxikácia aditívnymi, kozmetickými a farmaceutickými chemikáliami čo spôsobuje metabolické, bunkové (mitochondriálne) a hormonálne poškodenia. Jednoducho jahody obsahujú stovky látok v synergickej forme a jahodovým lekvárom v croisante s minimom % jahôd to nenahradíme, ani z kečupu s lykopénom nebudú paradajky, cukor nebude nikdy medom (perlička je, že med v uzavretých nádobách alebo plasty sa nachádzali už v egyptských hrobkách starých stovky rokov a za ten čas nepodľahli žiadnym rozkladajúcim vplyvom, čo len dokazuje ich stabilné a antioxidačné vlastnosti), ani tavené syry ako bambino nikdy nebudú syrom či bryndzou a takisto paštiky nenahradia mäso, ryby. A zatiaľ ani žiadne výživové doplnky sa nevyrovnajú skutočným mikronutrientom (nech vám herbalife, nu skin, walmark a neviem kto tvrdí, že potraviny už nič neobsahujú no ich produkty všetko v ideálnej forme a koncentrácii) skôr naopak (tie lacné). Avšak sú tu isté výnimky, kde supplementovanie môže byť prospešným. Ide skôr o minerály z dôvodu nadmerného vyťažovania a znečisťovania pôdy (napr. Magnesium, Zinok, vit. D, vit. C, vit. B12, B9, cholín, omega3, …). Ale to má skôr zmysel v prípade znakov deficiencie (ako kŕče, príčiny chorôb) popr. zvýšených nárokov (šport, tehotenstvo, …). Netvrdím, že je to jednoduché rozumieť všetkému a vedieť v čom je čoho koľko, ale to nie je vaša starosť. Bez tak väčšina sa nestravuje týmto prístupom, keď to človek zmení, samo sa začne všetko meniť, treba nechať veciam voľný priebeh. Koho to zaujíma bude na sebe pracovať a získavať ďalšie informácie. K

Kým neprejdeme šlabikárom (základmi), písať romány nebudeme.

Tento prístup je univerzálna pomôcka, ako byť zdravý a prijať všetko čo človek potrebuje, bez toho aby to riešil a robil rozbor všetkého čo, kde obsahuje.

„Skutočné jedlo nepotrebuje zoznam ingrediencií, pretože samotnou ingrediencou je“.

Ak pochopíme, že jedlo je len to čo narastie, dozreje, chytíme v prírode, nájdeme poprípade MECHANICKÝM nie chemickým spôsobom spracujeme napr. káva, kokos, škorica … tak sme jedným krokom na ceste k bezstarostnému, neobmedzujúcemu, zdravému a chutnému životu. 

Ak svoje telo optimálne vyživujeme, nemá dôvod priberať ani podliehať chorobám aj napriek tomu, že nie sme najväčším športovým fanúšikom, ale aspoň sa hýbeme počas dňa.

Dnes sa dokonale klameme. To čo nás najviac poškodzuje, to nám najviac chutí. Koľko % úsilia vložíme do seba, také môžeme očakávať výsledky. Ja sa na to, ale nepozerám zo stránky sebadisciplíny a obmedzovania, ale skôr sebahodnoty a to tak, že seba mám radšej ako spracované i keď chutné potraviny. A preto mi prirodzený spôsob života prináša zo seba oveľa väčšiu radosť ako obetu potravín, ktoré som kedysi mal rád. Naopak mám zlý pocit (doslova špinavý zo seba) keď zídem pod svoj štandard. Všetci sme sebe pánom. Môžeme si užívať WC Donald, ale pravdepodobne len dočasne. My rozhodujeme čo do seba vložíme, čo je nás hodné, nie rodičia (po 15. rokoch), jedáleň, babka ani “obed”. A kde je napísané, že prirodzené potraviny nie sú chutné? Na tomto blogu sa budem snažiť neustále dokazovať, že to tak je .

Život nie je o jedle, máme si ho užiť. Jedlo by nám málo slúžiť, nie my jemu. Je to len nástroj, ktorý nás môže urobiť silnejšími. Pomáha nám rozvíjať náš biologický aj celkový potenciaĺ. Čím silnejší sme, tým sme užitočnejší pre ostatných.

Verím, že mnohí z vás už pochopili, že tým spomínaným tajomstvom je teda vedieť posúdiť čo je skutočné jedlo a čo spracované potraviny. Takže vôbec nie je dôležité riešiť či áno mäso, alebo syry, alebo semiačka či zemiaky. Ak vieme posúdiť čo to je, odkiaľ to pochádza alebo z akého zdroja (vieme posúdiť kvalitu), tak sa vieme rozhodnúť. Samozrejme nie všetko je vhodné pre každého vplyvom početného odovzdávania genetického kódu (rozmnožovania) sa dnes vyskytujú abnormálie, intolerancie, alergie, disfunkcie naše individuálne zvláštnosti, chute, stupeň poškodenia metabolizmu, zistené choroby a podobne. Dôležité bolo postaviť základy, ktoré máme viac menej všetci rovnaké. Na nich sa teraz môže stavať nadstavba, náš ex(in)teriér, ktorý vyhovuje našim potrebám,  dennému harmonogramu podľa toho kto sme

Takže to čo ja odporúčam a za čím stojím, je nie diéta, ale výživový prístup skutočného jedla, poznávanie seba, učeniu sa a rozširovanie svojej banky dát, ktorá bude slúži na lepšie rozhodovanie

Ak ste čítali prvý evolučný zákon výživy, tak s týmto druhým ste na najlepšej ceste k pochopeniu ako sa chutne, zdravo (normálne, výživne a prirodzene) a udržateľne stravovať do konca života bez trápenia Ak si prajete vedieť viac, prečítajte si o spracovaných potravinách a zákone konzumácie smetí, ktorý z neho vyplýva

Individuálne otázky odporúčam riešiť individuálne. V prípade záujmu sa môžete sa bezplatne informovať. Tak isto môžete využiť diskusné fórum, kde sa rozoberajú reálne veci zo života a najdôležitešjích životných oblastí

Sprievodca skutočnými/ prirodzenými vs. spracovanými potravinami vám poskytne prehľadný zoznam , ktorý si môžete zdarma stiahnúť TU.

Napísal som 7 článkov o ZÁKLADOCH výživy najjednoduchšie ako som vedel o všetkom čo si myslím, že človek potrebuje vedieť do bežného života, aby už viac neblúdil po internete medzi protichodnými informáciami. Aby si vedel lacno nakúpiť, prirodzene vybrať a jednoducho a chutne pripraviť.

1. I. Evolučný princíp – koniec dezorientácie a nevedomosti vo výžive

2. II. Princíp – Skutočné potraviny

3. III. Princíp – Zákon jedenia smetí neospravedlňuje

4. IV. Princíp – Počúvanie vlastného tela (bunky, hormóny, mozog, pocity)

5. Prirodzené sacharidy

6. Zdravé tuky

7. Kvalitné zdroje bielkovín

Ak ste si už tieto články prečítali, potom ste pripravení na nich stavať a ísť do väčšej hĺbky poznania. Zoznam článkov z tzv. NADSTAVBY výživy TU .