Tento princíp dopĺňajú pojmy individuálnosť a hormonálna regulácia, ktoré si v nasledujúcich vetách pospájame.

„Všetci máme v sebe tú najpresnejšiu metabolicko-kalorickú kalkulačku, pokiaľ do nej zadávame premenné, na ktoré je naprogramovaná“.

Počúvaním vlastného tela myslím signály, ktoré vychádzajú z nášho mozgu v podobe pocitov ako hlad, smäd, sýtosť, chuť, únava, nedostatok energie, bolesť …

V ešte väčšej hĺbke však ide o hormonálnu reguláciu. Naše bunky, baktérie, hormóny, receptory a celý rad látok tvoria živý systém, ktoré medzi sebou komunikujú, spúšťajú non stop prebiehajúce procesy a reakcie, ktorých cieľom je neustále vyrovnávanie nestálosti. Výsledkom tejto mikrokomunikácie sú v konečnom dôsledku signály a pocity.

Ako deti sme sa riadili výlučne týmito signálmi. Kde nastala chyba ?

S dospievaním začíname čoraz menej dôverovať sebe, telu, pocitom a začíname preberať názory, zvyky, normy nášho okolia a kultúry. To či sú štandardy našej spoločnosti zdravé nechám na každého zváženie. Osobne už dlhšiu dobu ma nikto nepresvedčí, že je čas raňajok alebo sa niečo má či nemá (zjesť plný tanier) resp. sa niečo k niečomu hodí alebo nehodí (knedľa k segedínu).

V ríši zvierat taktiež všetko funguje bezproblémovo, kým do toho nezasiahne človek. Zvieratá sa riadia výlučne hladom a sýtosťou. Skúste vojsť do klietky leva keď je nažratý a keď je hladný.

Z pohľadu výživy aby hormóny fungovali ako majú, potrebujeme sa o seba starať čo najlepšie ako vieme. To znamená jesť prirodzene a výživne a vyhýbať sa spracovaným, novodobým potravinám a toxickým vplyvom – lieky, kozmetika, xenobiotiká, chémia, elektrosmog.

Iba v tomto prípade budeme podporovať prirodzené, obranné a samoliečebné mechanizmy nášho tela. V druhom nevedomom či ignorantskom prípade mu budeme brániť a vystavovať sa časom čoraz väčšiemu riziku poškodenia, choroby a degenerácie.

Napríklad problém so štítnou žľazou je málokedy len na úrovni štítnej žľazy, ale veľmi pravdepodobne bude rozhodený aj inzulín, leptín, kortizol, vit. D (tiež hormón) a iné výživové nedostatky, zápaly…

Pre nás je najdôležitejšie poznať tieto hormóny Inzulín – zásobovací/ ukladací hormón, leptín – hormón sýtosti a ghrelín – hormón hladu. Naše telo nám inak nevie povedať, že je hladné ( potrebuje energiu), že je sýte – má dosť alebo má nedostatok živín, ktoré si chuťou “pýta” (sladké – cukry, slané – soľ, kyslé – enzýmy, kyseliny …) .

Smäd je pekným príkladom zmätenosti posledného obdobia. Prečo by malo byť neskoro, keď už pociťujeme smäd? Načo by sme mali piť každú hodinu preventívne  a potom odskakovať na malú ?  Predsa pijeme podľa toho koľko potrebujeme.

To záleží od rôznych nárokov, výdaja energie, pohlavia, hmotnosti, teploty prostredia, aktivity atď atď. Je nezmysel sa riadiť všeobecnými odporúčaniami, ktoré my sami vieme, že nám nevyhovujú ako napr. kedy a koľko čoho máme jesť (raňajky, desiata, obed, olovrant, večera). Čo sa týka hladu a smädu, mali by sme piť a jesť keď sme hladní a smädní. Je jedno či to je každé tri hodiny alebo raz za deň. Porcia/ dávka/ množtvo rozhodujú koľko a akej energie príjmeme. Mali sme vysoké nároky, intenzívne aktivity a máme čas na pokoj a trávenie ? Tak sa najeme viac. Potrebujeme len trocha zahnať hlad a dokončiť fyzickú či mentálnu prácu tak si dáme toľko aby nás nezaťažilo.

Keď sme chorí, telo nám samé dáva signály nechutenstvom, že nepotrebuje jedlo, nepotrebuje sa zaťažovať ešte viac trávením. Keď sme celý deň v pohybe, na túre, v práci, v teplom alebo zimnom prostredí náš výdaj a metabolizmus stúpne a cítime, že potrebujeme doplniť.

Pokiaľ vieme, že nám nerobí dobre nejaká zelenina, mlieko, iná vláknina tak to nejedzme alebo s odstupom času testujme tzv. eliminačným selftestom / sebapozorovaním od malých množstiev našu toleranciu. Je to z dôvodu, že aj keď máme spoločný ľudský druh, všetci máme jedinečné DNA zloženie, ktoré sa rýchlo a variabilne mení z generácie na generáciu (epigenetika).

Nie je možné postaviť univerzálne odporúčania pre každého. To je ako by som povedal, všetci budete chodiť spať o 22 a raňajkovať to isté o 7 hod.  Zdôrazňujem dôležitejšiu vec. Komunikácia bunky/ mikroflóra – mozog – MY funguje len vtedy, pokiaľ telu dávame to, čo pozná. Z predošlých princípov už vieme čo je skutočné jedlo a že sme naň prispôsobení.

V inom prípade napr. keď budeme prijímať len fast food, múčne výrobky alebo spracované potraviny, jedlá plné toxínov, pokazených ingrediencií, chudobných na živiny, naše telo ich jednak nebude vedieť využiť, metabolizovať, bude ich ukladať do tukov, budú sa tvoriť zápaly v našom tele a bude nám vysielať falošné signály, že je hladné, čo je aj pravda, pretože je podvýživené, ale nie energeticky ako kedysi v koncentračných táboroch, ale nutrične. Nebude mať dostatok mikronutrientov : vitamínov, minerálov, enzýmov, antioxidantov aby fungovali správne procesy na úrovni buniek. Jedlo nie je len o cukroch, bielkovinách a tukoch.

Skutočné jedlo je komplex všetkých živín a preto nepotrebuje byť analyzované. Všimli ste si, aké náročné je prijať všetky látky pokiaľ za jedlo chceme na silu považovať spracované produkty ? ako napr. chlieb, šunka, cereálie, džúsy, čokoláda atď. Potom nám samozrejme vyjde, že k týmto chudobným továrenskym produktom potrebujeme pridať aj nejaké super vitamínovo-minerálne doplnky z laboratórií.

Na nasledovných obrázkoch a grafoch si vysvetlíme a ukážeme dôležitosť hormonálnej rovnováhy a ich vzájomné vzťahy. Hodnoty sú len názorné, pretože závisia od jedinca a jeho citlivosti, individuality atď.

V našej krvi je u zdravého človeka neustála hladina cukru (cca 5 g – čajová lyžička). Tento cukor slúži ako bezprostredná energia pre zabezpečenie funkcií tela (mozog, červené krvinky, semenníky a iné orgány). Zdravá hladina cukru je označená zelenými farbami. Na to aby sa táto hladina udržala potrebujeme prijímať potravu a mať zdravý metabolizmus.

Keď cukor v krvi klesne, začneme pociťovať hlad a nedostatok energie, vďaka vzostupu hormónu leptín (sýtosti), ktorý je tvorený tukovými bunkami. Podľa toho čo zjeme náš krvný cukor opäť vystúpi. Na obrázkoch je znázornený rozdiel pohybu cukru v krvi po skonzumovaní slaniny (tuku) a ovsených vločiek (koncentrovaných sacharidoch). Ako vidíme na grafe vločiek, cukor výrazne vystúpil až na 2 hodiny. Jeho pokles spôsobilo dodatočné vylúčenie inzulínu, ktoré znížilo cukor v krvi na normálnu hladinu. Keby sa tak nestalo, mohlo by nás to otráviť, pretože vysoká hladina cukru v krvi je toxická. To je problém cukrovkárov, že ich inzulín nepracuje správne. Takže tuk neprovokuje vylučovanie inzulínu tak výrazne.

Položme si teraz otázku, čo je pre nás prirodzenejšia strava mäso alebo ovsené vločky ako obilnina ? Pozrime sa na prvý princíp evolúcie a hneď druhý skutočné jedlo. Ak už vieme, že najprirodzenejšie sacharidy sú zelenina, ovocie, orechy, strukoviny a mäso patrilo k prvým surovinám, ktorými sa naši predkovia živili, odpoveď a záver sú nasledovné.

Naši predkovia, žili prevažne celú dobu existencie na strave, ktorá nevyžadovala také prudké vzostupy cukru v krvi a teda inzulínu. Vylučovanie inzulínu nie je nič škodlivé, vylučuje sa dokonca aj pri konzumácií niektorých bielkovín, ovocia atď., ale treba si uvedomiť, že napr. ovocie, tým, že obsahuje vlákninu, vodu a stovky ďalších látok a sme naň milióny rokov dlhšie adaptovaní ako na obilniny, tak sa v našom tele správa miernejšie (prirodzenejšie).

Problém je, keď dennodenne konzumujeme na raňajky pečivo, na obed cestovinu počas dňa keksiky a na večeru opäť nejaké pečivo. Dôležité je si spomenúť na metabolizmus cukrov a uvedomiť si, či ho naše telo potrebuje, či sme niečo z glykogénových a pečeňových zásob minuli, pretože inzulín odvádza cukor z krvi prioritne sem a pokiaľ sú tieto zásoby plné, konvertuje ho ako nadbytočnú energiu do tukových zásob.

Fakt je taký, že väčšina ľudí, neaktívnym životom tieto zásoby nevyprázdňuje, teda by nemali jesť viac ako 100g cukru za deň. Ak sme aktívni športovci, pravidelným intenzívnym pohybom neustále vytvárame energetický deficit a tak telo nemá problém dopĺňať energiu z akékohokolvek jedla. Platí čím sme mladší, tým si môžeme dovoliť viac a nezdravšie.

Príkladom sú tréneri s aktívnou kariérou, keď po ukončení kariéry, bez výživových vedomostí pokračujú v svojom “bohatom” životom štýle a za pár rokov je z bývalých športovcov len tučnejšia spomienka.

Pravda je, že nezáleží koľko máme rokov, ak sme aktívni, dokážeme vnímať naše telo, rozumieme aspoň základne výžive, ľudskému telu, metabolizmu a hormónom, a stravujeme sa na čo sme boli naprogramovaní, tak telo nemá dôvod priberať ani podliehať problémom.

Zhrnutie

O tom, čo by sme mali jesť rozhoduje kto sme a aké sú naše ciele a potreby. Ak konzumujeme príliš veľa neprirodzených sacharidov nad 150g, neustále provokujeme inzulín (a iné), tým bránime spaľovaniu našich vlastných tukových zásob, pretože inzulín nedovolí aby sa mastné kyseliny uvoľňovali z tukových buniek a pokiaľ sa nehýbeme každý deň priberáme.

Takýmto dlhodobým procesom sa narúša citlivosť buniek na inzulín, leptín, ale samozrejme aj desiatky ďalších (hormonálna kaskáda), a telo stráca schopnosť efektívne pracovať (metabolizovať) so substrátmi prijatými v strave. Metabolizmus jednoducho prestáva fungovať, pokiaľ konzumujeme to čo naše telo nepozná, čiže spracované potraviny a nadbytok cukru. Rýchlo nám klesá hladina cukru v krvi aj napriek tomu, že sme len pred 2 hodinami jedli.

Znásilňujeme metabolizmus a silou mocou sa snažíme naprogramovať do metabolickej kalkulačky nové údaje. Nesprávne fungovanie hormónov, nám poškodzuje metabolizmus buniek aj samotné zdravie. Signály nášho tela sú falošné, pretože nepracujú správne. Hormón sýtosti leptín je produkovaný tukovými bunkami, my priberáme, ale hlad neutícha. Nedokážeme spaľovať vlastné zásoby tuku.  Telo sa stáva závislé na glukóze a častej konzumácií jedla.

Urobme všetko preto aby potraviny v našich nákupných koších boli z prirodzených zdrojov, dajme nášmu telu čas (aspoň 3 mesiace), konzumujme len keď potrebujeme, poznávajme sa a žime spoločensky a aktívne. 

Pre lepšiu orientáciu a vlastný prehľad si môžete stiahnúť sprievodcu ne/vhodnými potravinami, ktorý obsahuje takmer všetky lokálne potraviny. K nemu je krátky návod ako sa pokúsiť zostaviť vlastný jedálniček založený podľa vašich potrieb, cieľov, dňa a chuťových preferencií.

Ak sa vám počas čítania článku vybavili nejaké otázky, chcete ma doplniť či opraviť neváhajte komentovať. Tak isto je tu možnosť pridať sa do diskusného fóra a nahadzovať vlastné návrhy, kde je možnosť pýtať sa a diskutovať so mnou a ostatnými. V prípade potreby konzultácie, je tu možnosť osobného stretnutia, online konzultácie či tovaroznaleckej exkurzie – “zábavno-vzdelávací” spoločný nákup. K dispozícií je už aj II. vydanie knihy o životospráve a sebarozvoji Puzzle Života a diárový nástroj SelfManager II. s integrovanou tabuľkou ne/vhodných potravín a predpripravenou jedálničkovou šablónou.

Napísal som 7 článkov o ZÁKLADOCH výživy najjednoduchšie ako som vedel o všetkom čo si myslím, že človek potrebuje vedieť do bežného života, aby už viac neblúdil po internete medzi protichodnými informáciami. Aby si vedel lacno nakúpiť, prirodzene vybrať a jednoducho a chutne pripraviť.

1. I. Evolučný princíp – koniec dezorientácie a nevedomosti vo výžive

2. II. Princíp – Skutočné potraviny

3. III. Princíp – Spracované potraviny, zákon, ktorý neospravedlňuje

4. IV. Princíp – Počúvanie vlastného tela (bunky, hormóny, mozog, pocity)

(*v procese aktualizácie)

5. Prirodzené sacharidy 

6. Zdravé tuky

7. Kvalitné zdroje bielkovín

Tommy Povajean

Autor knihy Puzzle Života, silovo – nápravný tréner, odborník na výživu a preventívnu životosprávu. Ako „manažér zdravia“ pomáham ľuďom s optimalizáciou životosprávy – pohyb, výživa, spánok, nastavenie mysle, vzťahy, prevencia, príroda, sebarozvoj, ktoré vedú k napĺňaniu ich života a cieľom.

Prirodzená strava a manažment stresu sú pravdepodobne najkľúčovejšími faktormi k podpore samoliečebných mechanizmov organizmu. Preto som napísal knihu Puzzle Života, ktorá je základným manuálom a odporúčam ju všetkým svojim súčasným aj budúcim klientom. Vykonaním tohto samoštúdia urobíme prvý krok k mentalite úspechu a vykročeniu na svoju novú cestu. Môžete tak ušetriť mnoho peňazí a najmä svojho životného času. Ovládni svoje telo, nastav myseľ. Staň sa lepším človekom a lepším partnerom pre druhého – je podtitul tejto publikácie.

Ak sa ti páčil tento článok, nezmeškaj nový a ostaň informovaný. Rovnako sa môžeš tešiť na 30 dňovú Lifestyle Academy, ktorá ťa každý deň niečo naučí.

Získaj sprievodcu ne/prirodzenými potravinami + Návod na zostavenie jedálnička podľa individuality, denného harmonogramu a cieľa.

Vaše údaje sú u nás v bezpečí spracované podľa slovenskej a európskej legislatívy. Potvrdením tlačidla vyjadrujete súhlas so spracuvaním podľa zásad vašich údajov. Žiadny SPAM. Odber možné zrušiť kedykoľvek.