Kde tu dostanem otázku, či poznám takú (paleo) a takú (bielkovinovú, atkins, dukan) diétu alebo čo hovorím na vegánstvo, vegetariánstvo, vitariánstvo, breathariánstvo či iný štýl. Čo si prípadne myslím o tom, o takej potravine (vločky, pohánka, pšeno….), a rožky môžem, pivo môžem? Čo preferujem? Čo by mal človek jesť ?

Preto som sa rozhodol tieto otázky zjednodušiť a prestať robiť výživu zdravého človeka komplikovanou. Cieľom bude čo najzrozumiteľnejším spôsobom odpovedať na  otázky, aby sme sa už viac nemuseli pýtať nikoho iného okrem seba či je tá potravina vhodná pre nás (nanajvýš sa len uistili, alebo aby sme vedeli ako a kde hľadať odpoveď). V predchádzajucom článku som už naznačil, že nič v biológii nedáva zmysel ak sa na to nepozrieme z pohľadu evolúcie. Dnes nadviažeme.

Prvá dôležitá vec

Naučiť sa zorientovať v modernom svete a urobiť krok späť. Čisto analogicky tak ako sme sa my narodili nahý bez oblečenia, nálepky, aj skutočné jedlo pochádza z podobných panenských živočíšnych a rastlinných zdrojov . Nepotrebuje obaly, fólie, konzervy, krabičky.

Druhá dôležitá vec

Potrebujeme si urobiť poriadok v pohľade na to, čo sú prirodzené potraviny. Vedieť posúdiť čo je skutočné jedlo, je zručnosť, ktorú dnešný človek stratil. Považujeme za bežné to, čo pre nás nie je prirodzené. A zároveň to čo pre nás prirodzené je, považujeme za „príliš zdravé“ až abnormálne (napr. vnútornosti alebo hmyz).

Tento prirodzený výber potravín  kedysi človek prirodzene mal, pretože nič iné nebolo. Vytvorili sme si šialené chuťové vzťahy (závislosti) s chutnými no nekvalitnými potravinami. Primárnou funkciou potravín je poskytnúť nám energiu – makročasti (sacharidy, bielkoviny, tuky) a výživné látky pre bunky a mikroflóru – mikročasti v JEDNOM (minerály, vitamíny, stopové prvky, antioxidanty a iné bioaktívne látky…).

Dnes máme túto funkciu rozdvojenú. Potraviny poskytujú prebytok energie a živiny sa akože predávajú v (syntetických) alebo predražených doplnkoch.

Chuť slúži ako colničná kontrola. Príroda nás vybavila zmyslami, ktoré nám pomáhajú posúdiť a rozlíšiť o akú potravinu ide, poprípade nás ochrániť pred jedovatými, zhnitými alebo pokazenými potravinami. Napr. spravidla všetko sladké obsahuje cukry, býva jedlé a je zdrojom rýchlej energie. Väčšina jedovatých vecí alebo pokazených je buď horkých alebo nám proste nechutia, nevoňajú.

Dnes viac venujeme pozornosti tomu, či naše jedlo pozostáva  z tukov, cukrov, bielkovín a aký je ich pomer. Ďaleko dôležitejšie je vedieť posúdiť ich zdroj, ich kvalitu.

Nie je tesco mlieko ako mlieko, nie je kupenské vajce ako vajce, nie je cukor ako med, horalka nikdy nebude banánom.

Postupom vývoja človeka a socializácie sa stalo jedlo aj spoločenskou udalosťou od delenia a prípravy úlovku až po novodobé oslavy a stretnutia pri jedle a aperitíve. Proste jedlo nadobudlo spoločenský charakter a je teda normálne, že sme si k nemu vytvorili vzťah, väčšinou pozitívny, pretože pri ňom zažívame radosť, uspokojenie.

To čo je problém, je že ľudia vplyvom obrovskej dostupnosti potravín a rozvojom spracovateľského priemyslu stratili intuitívnu schopnosť výberu jedla a ich racionálne posúdenie je skôr ovplyvnené novým spoločenským fenoménom bytím moderným človekom a konzumným povrchným štýlom života (nevedomosťou).

Na tom by nič nebolo keby nás ľudí nebolo veľa, neúmerným spôsobom sme nevykorisťovali našu Zem a hlavne neplytvali. Našťastie nám príroda dáva pekne najavo, že to tak nefunguje. Jedlo z laboratória a továrne nikdy nenahradí to, na čom sme sa vyvíjali milióny rokov.

Dôkazom toho sú vzostupy všetkých možných chorôb aké poznáme. Dôvodom je podvýživa, konzumácia lacných a chudobných surovín (múka, cukor, rastlinné oleje) a nadmerná intoxikácia aditívnymi, kozmetickými a farmaceutickými chemikáliami čo spôsobuje metabolické, bunkové (mitochondriálne) a hormonálno regulačné poškodenia.

Jednoducho jahody obsahujú stovky látok v synergickej forme a jahodovým lekvárom v croisante s minimom % jahôd to nenahradíme, ani z kečupu s lykopénom nebudú paradajky, cukor nebude nikdy medom (perlička je, že med v uzavretých nádobách alebo plasty sa nachádzali už v egyptských hrobkách starých stovky rokov a za ten čas nepodľahli žiadnym rozkladajúcim vplyvom, čo len dokazuje ich stabilné a antioxidačné vlastnosti), ani tavené syry ako bambino nikdy nebudú syrom či bryndzou a takisto paštiky nenahradia mäso, ryby.

A zatiaľ ani žiadne výživové doplnky sa nevyrovnajú skutočným mikronutrientom (nech vám herbalife, nu skin, walmark a neviem kto tvrdí, že potraviny už nič neobsahujú no ich produkty všetko v ideálnej forme a koncentrácii) skôr naopak (tie lacné).

Avšak sú tu isté výnimky, kde supplementovanie môže byť prospešným. Ide skôr o minerály z dôvodu nadmerného vyťažovania a znečisťovania pôdy (napr. Magnesium, Zinok, Draslík, vit. D3, vit. K2, vit. C, vit. B12, B9, cholín, karnozín, omega3, …). Ale to má skôr zmysel v prípade znakov deficiencie (ako kŕče, symptómy chorôb) popr. zvýšených nárokov (šport, tehotenstvo, …).

Netvrdím, že je to jednoduché rozumieť všetkému. Vo výžive sa dá ísť do neskutočnej hĺbky. Otázka je čo potrebuje vedieť zdravý človek alebo človek, ktorý chce len plnohodnotne existovať a neničiť si zdravie. Na to princíp prirodzenej stravy bohate stačí.

V prípade, že človek aj má zdravotný problém alebo je nespokojný so svojim vzhľadom, riešenie začína prechodom na prirodzenú stravu. 

Kým neprejdeme šlabikárom (základmi), písať romány nebudeme.

Tento prístup je univerzálna pomôcka, ako byť zdravý a prijať všetko čo človek potrebuje, bez toho aby to riešil a robil rozbor všetkého čo, kde obsahuje.

„Skutočné jedlo nepotrebuje zoznam ingrediencií, pretože je samotnou ingrediencou“.

ZHRNUTIE

Ak pochopíme, že jedlo je len to čo narastie, dozreje, chytíme v prírode, nájdeme poprípade MECHANICKÝM nie chemickým spôsobom spracujeme napr. káva, kokos, škorica … tak sme jedným krokom na ceste k bezstarostnému, neobmedzujúcemu, zdravému a chutnému životu. 

Ak svoje telo optimálne vyživujeme, nemá dôvod priberať ani podliehať chorobám aj napriek tomu, že nie sme najväčším športovým fanúšikom, ale aspoň sa hýbeme počas dňa.

Dnes sa dokonale klameme. To čo nás najviac poškodzuje, to nám najviac chutí. Koľko % úsilia vložíme do seba, také môžeme očakávať výsledky. Ja sa na to, ale nepozerám zo stránky sebadisciplíny a obmedzovania, ale skôr sebahodnoty a to tak, že seba mám radšej ako spracované i keď chutné potraviny. A preto mi prirodzený spôsob života prináša zo seba oveľa väčšiu radosť ako obetu potravín, ktoré som kedysi mal rád.

Naopak mám zlý pocit (doslova špinavý zo seba) keď zídem pod svoj štandard. Všetci sme sebe pánom. Môžeme si užívať WC Donald, ale pravdepodobne len dočasne. My rozhodujeme čo do seba vložíme, čo je nás hodné, nie rodičia (po 15. rokoch), jedáleň, babka ani „obed“. A kde je napísané, že prirodzené potraviny nie sú chutné? Na tomto blogu sa budem snažiť neustále dokazovať, že to tak je .

Život nie je o jedle, máme si ho užiť. Jedlo by nám málo slúžiť, nie my jemu. Je to len nástroj, ktorý nás môže urobiť naplnenejšími. Pomáha nám rozvíjať náš biologický aj celkový potenciaĺ. Čím silnejší sme, tým sme užitočnejší pre ostatných.

Verím, že mnohí z vás už pochopili, že tým spomínaným tajomstvom je teda vedieť posúdiť čo je skutočné jedlo a čo spracované potraviny. Takže vôbec nie je dôležité riešiť či áno mäso, alebo syry, alebo semiačka či zemiaky. Ak vieme posúdiť čo to je, odkiaľ to pochádza alebo z akého zdroja (vieme posúdiť kvalitu), tak sa vieme rozhodnúť.

Samozrejme nie všetko je vhodné pre každého vplyvom početného odovzdávania genetického kódu (rozmnožovania) sa dnes vyskytujú abnormálie, intolerancie, alergie, disfunkcie naše individuálne zvláštnosti, chute, stupeň poškodenia metabolizmu, zistené choroby a podobne.

Dôležité je postaviť základy, ktoré máme viac menej všetci rovnaké. Na nich sa teraz môže stavať nadstavba, náš ex(in)teriér, ktorý vyhovuje našim potrebám,  dennému harmonogramu podľa toho kto sme.

Takže to čo ja odporúčam a za čím stojím, je nie diéta, ale výživový prístup skutočného jedla, poznávanie seba, učeniu sa a rozširovanie svojej banky dát, ktorá bude slúži na lepšie rozhodovanie.

Ak ste čítali prvý evolučný zákon výživy, tak s týmto druhým ste na najlepšej ceste k pochopeniu ako sa chutne, zdravo (normálne, výživne a prirodzene) a udržateľne stravovať do konca života bez trápenia. Ak si prajete vedieť viac, prečítajte si všetkých 7 základov výživy. 

Individuálne otázky odporúčam riešiť individuálne. V prípade záujmu môžete využiť diskusné fórum, kde sa rozoberajú reálne veci zo života a najdôležitešjích životných oblastí.

Sprievodcu ne/vhodnými potravinami s návodom na zostavenie jedálnička si môžete bezplatne stiahnúť pod článkom. 

Tommy Povajean

Autor knihy Puzzle Života, silovo – nápravný tréner, odborník na výživu a preventívnu životosprávu. Ako „manažér zdravia“ pomáham ľuďom s optimalizáciou životosprávy – pohyb, výživa, spánok, nastavenie mysle, vzťahy, prevencia, príroda, sebarozvoj, ktoré vedú k napĺňaniu ich života a cieľom.

Prirodzená strava a manažment stresu sú pravdepodobne najkľúčovejšími faktormi k podpore samoliečebných mechanizmov organizmu. Preto som napísal knihu Puzzle Života, ktorá je základným manuálom a odporúčam ju všetkým svojim súčasným aj budúcim klientom. Vykonaním tohto samoštúdia urobíme prvý krok k mentalite úspechu a vykročeniu na svoju novú cestu. Môžete tak ušetriť mnoho peňazí a najmä svojho životného času. Ovládni svoje telo, nastav myseľ. Staň sa lepším človekom a lepším partnerom pre druhého – je podtitul tejto publikácie.

Ak sa ti páčil tento článok, nezmeškaj nový a ostaň informovaný. Rovnako sa môžeš tešiť na 30 dňovú Lifestyle Academy, ktorá ťa každý deň niečo naučí.

Získaj sprievodcu ne/prirodzenými potravinami + Návod na zostavenie jedálnička podľa individuality, denného harmonogramu a cieľa.

Vaše údaje sú u nás v bezpečí spracované podľa slovenskej a európskej legislatívy. Potvrdením tlačidla vyjadrujete súhlas so spracuvaním podľa zásad vašich údajov. Žiadny SPAM. Odber možné zrušiť kedykoľvek.