Mlieko je plnohodnotná potravina poskytujúca energiu, omega 6 a 3 mastné kyseliny, CLA – veľmi vzácnu a užitočnú kyselinu konjugovanú, 18 esenciálnych aminokyselín a mnoho ďalších vitamínov, minerálov a stopových prvkov. Čo je kľúčové je, že na Slovensku máme stále výborné prírodné podmienky pre chov zvierat z ktorých môžeme získavať prvotriedne mliečne produkty, ktoré sa vyrovnajú aj tým alpským a hlavne dodajú do našej stravy také látky, ktoré sa smelo vyrovnajú prímorským kuchyniam, ktorých plody máme naopak nedostatok.

V tomto článku, ktorý je súčasťou 10 slovenských potravinových pokladov si vysvetlíme hlavné znaky kvality mlieka ako zdroj a spracovanie. Pozrieme sa na to, či je pravda, že niektoré mikrozložky  sú vhodnejšie pre ľudskú výživu, porovnáme si rozdiely medzi rôznymi druhmi ruminantných zvierat či dokonca ich plemenami. A vyvrátime aj mnohé kolujúce tvrdenia ako zahlieňovanie… Tak isto sa dozviete podrobné informácie ohľadom najčastejších problémov spojených s konzumáciou mlieka ako je laktózová intolerancia alebo alergie na mliečne bielkoviny.

Mliečne bielkoviny

V jednom litry mlieka sa priemerne nachádza 3 – 4% alebo 30 – 40g bielkovín. 80% týchto bielkovín sú zložené z kazeínov a 20% zo srvátkových bielkovín ako sú beta-laktoglobulin a alfa-laktalbumin. Samotný kazeín pozostáva z najväčšej časti z alfaS1-kazeínu (10g/l), nasledovaný betakazeínom (9,3 g/l), kappa-kazeín (3,3g/l) a alfaS2-kazeínom (2,6g/l).

Kauza: Betakazeín A1 vs A2 kravské mlieko

Kazeíny združujú dosiaľ 12 objavených variantov génu beta-kazeín: A1, A2, A3, A5, B, C, D, E, F, G, H, I a päť genotypových kombinácií AA, AB, AC, BC, CC.

Už pred 20 rokmi na Novom Zélande vedci prišli s hypotézou, že niektoré mliečne proteíny môžu byť pre ľudí lepšie stráviteľné. Aj napriek tomu, že sa to ešte 100% nedokázalo, z dôvodu, že nikto sa neživí výhradne mliekom, tak predaj mlieka „zdravšej varianty“ zaznamenal v Austrálii, na Novom Zélande a pomaly aj Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku obrovský boom.

Hlavný rozdiel medzi betakazeínom A1 a A2 spočíva v rozdielnej bodovej mutácií v aminokyselinovom reťazci, kde na 67. pozícií primárneho reťazca sa u A1 nachádza prolín, varianta A2 obsahuje histidín.

Po konzumácií A1 vzhľadom na slabšiu väzbu bielkovín vzniká v žalúdku bioaktívny peptid beta – casomorfín 7 (BCM-7), ktorý sa zaraďuje do skupiny opiátov.

Podľa štúdií sa BCM-7 podieľa na vzniku ochorení ako autizmus, schyzofrénia [90% pacientov s týmto ochorením majú v moči a krvi 100 násobne vyššie hodnoty BCM-7 ako zdraví ľudia.]

Beta-kazeín A1 je tiež asociovaný s vyšším rizikom kardiovaskulárnych ochorení, kvôli vyššiemu obsahu nasýtených mastných kyselín a diabetesom I. typu ako u A2.

1#. Znak kvality – ZDROJ

Je to jednoduché, ak chceme čo najkvalitnejší produkt, mlieko musí pochádzať zo zdravého zvieraťa. Zdravé zviera potrebuje ako človek pohyb (slnko, vzduch, priestor) a prirodzenú stravu (trávu, listy, seno….).

Väčšina oviec sa takto stale chová v stredne až vyšších polohách. Kozy sú rovnako náročné na chov a chovajú sa viac na dvoroch v menšom počte. Slovenské ovčie mlieko sa preto vyrovná aj vysokohorskému alpskému kravskému a v niektorých zložkách ho dokonca prevyšuje.

Kľúčové je, že takto chované zvieratá majú zdravé tkanivá ako aj výživné mlieko. Napr. vit. K2 nájdeme len v tkanive a mlieku zvieraťa, ktoré konzumovalo veľa zelenolistej potravy. Treba si uvedomiť, že látky rozpustné v tukoch, zviera rovnako ako človek ukladá a odburáva v svojich tukových zásobách, čím sa na jednej strane zhoršuje tukový profil v bunkových membránach, zviera môže byť rovnako choré, obézne a ukladať v sebe ťažké kovy, chemikálie, pesticídy, lieky a iné látky.

Ovčie mlieko je hustejšie a výživnejšie ako kravské a kozie. Oproti kravskémue obsahuje dvojnásobok  bielkovín, tukov, vitamínov B, ako aj rozpustných v tukoch (A, D, E, K) a minerálnych živín (vápnik, fosfór, horčík, železo, zinok, meď). Obsah vitamínov C, B3 a D je dokonca 5x vyšší.

Kozie aj ovčie mlieko je však lepšie tolerovateľné ako kravské v dôsledku menších  tukových kvapôčok a neprítomnosť kazeínu A-1 typu. Majú lepšie zloženie tuku a obsahujú 2 – 4 krát viac mastných kyselín s krátkym a stredne dlhým reťazcom (medium chain triglycerides MCT – dokonca viac ako v kokosovom oleji), ktoré nezvyšuju cholesterol, neukladajú sa v tukových tkanivách a sú využité priamo v pečeni.

Kyselina maslová sa vyskytuje iba v tuku prežúvavcov a pripisujú sa jej nádejné účinky v prevencii rakoviny. Špeciálny je aj obsah konjugovanej linolovej kyseliny (CLA), ktorá má protisklerotické, protirakovinové, ale aj tuk spaľujúcejšie účinky. Ovčie mlieko dominuje aj v obsahu laktoferínu (10x), taurínu, kys. orotová, glykozid amygdalín, ktoré všetky majú pozitívny vplyv na imunitný system, ochranu DNA a trávenie.

2#. Znak kvality – SPRACOVANIE

Druhým znakom kvality je spracovanie. Mlieko môže ostať surové, pasterizované, homogenizované alebo dokonca ultrahomogenizované (UHT). Samozrejme mlieko, ktoré je produkované veľkovýrobne nemôže byť surové, pretože by sa pokazilo alebo by sa v ňom mohli rozmnožiť listérie, salmonely, kampylobaktery, stafylokoky a iné.

My sa však bavíme o kvalite mlieka a tento článok je určený pre ľudí, ktorí berú zodpovednosť za svoj život a zdravie do svojich rúk. A preto sú ochotní vynaložiť energiu a čas na poctivé mliečne výrobky, čím podporia aj menšie farmy a salaše.

Na priblížených záberoch (15x a 100x) elektromikroskopom si môžeme všimnúť zmenu  štruktúry mliečnej tukovej membrány a globulínov pri rôznej úprave  A) v surovom mlieku B) pasterizovanom (170 c na 19 sek.) C) homogenizovanom D) UHT (ultra – high – temperature 280C na 2 sek, homogenizované pri vysokom tlaku).

Mliečny tuk je len jednou znehodnotenou zložkou. Vyššie teploty znižujú antioxidačné a antimikróbne vlastnosti mlieka, vstrebávanie vápnika, fosforu, znehodnocujú imunoglobulíny, čiže protilátky zabezpečujúce odolnosť proti vírusom, baktériám a baktériovým toxínom. Stigmasterol je ďalšia náchylná látka (do 50 stupňov), ktorá sa dostáva do mlieka z paše. U ľudí pomáha pri rekonštrukcii chrupavky a bráni vývinu osteoartritídy. Záverom je, že pokiaľ kupujete trvanlivé UHT mlieko zo supermarketu je lepšie, keď radšej žiadny tuk neobsahuje, ktorý by bol inak poškodený a potenciálnym alergénom či prozápalovým spúšťačom.

Ne/výhody pasterizácie a surového mlieka – úryvok z rohovoru s mikrobiológom prof. RNDr. Libor Ebringer

Pasterizácia sa dodnes považuje za najúčinnejšiu ochranu pred nákazami, ktoré vyvolávajú baktérie, ako sú listérie, salmonely, kampylobaktery, stafylokoky a iné. Ale pasterizácia okrem vyčistenia mlieka od patogénov má aj vedľajšie účinky. A to by sme mali mať tiež na zreteli.

Takže pasterizovať či nepasterizovať?
Keďže riziko výskytu patogénov v mlieku nemožno vylúčiť, hygienici ho spravidla odporúčajú pasterizovať. O tom, že pasterizácia má presvedčených zástancov i búrlivých odporcov, svedčí aj situácia v USA, kde je veľmi prísna a náročná kontrola potravín. Napriek tomu už v 27 štátoch USA je povolený predaj surového mlieka. Podmienkou je však dobrý zdravotný stav zvierat a prísna hygiena, zaručujúca výrobu skutočne kvalitného mlieka. Napríklad v štáte Kalifornia sa môže predávať len také surové mlieko, ktoré obsahuje v jednom mililitri najviac 15-tisíc živých, dobrých baktérií, z toho najviac 10 koliformných a žiadne patogény.

Aké sú prednosti surového mlieka?
Je to živý systém, ktorý tvoria mikroorganizmy, enzýmy a ďalšie biologicky aktívne látky. Pravidelné pitie surového mlieka v pôvodnom prírodnom zložení chráni pred rôznymi chorobami. Je v ňom zachované všetko, čo doň príroda vložila, všetko, čo človek potrebuje, bielkoviny, tuky, minerály, biologicky aktívne látky, a to vo vyváženom pomere. K tomu treba dodať, že surové mlieko má vyššiu nutričnú a zdravotnú funkciu ako pasterizované.

Odkiaľ a aké mlieko kupovať

Naše mliečne produkty vrátane mlieka si zaslúžia aby sme ich kupovali. Obzvlášť našu podporu si zaslúžia malé podniky a poľnohospodárske družstvá, ktoré sa denodenne potýkajú s klesajúcou výkupnou cenou, nízkymi dodáciami, zvyšujúcimi nákladmi na prevádzku a výnimočnými investíciami. Samozrejme ak nechceme aby tento segment z nášho územia vymizol alebo ho nahradili čisto supermarketové spoločnosti.

Ovčie a kozie produkty a mlieko môžu byť právom označované ako biopotraviny, keďže sa získavajú doslova ekologickým spôsobom. Kvôli ich krátkej trvanlivosti, náročnej distribúcií a limitovanej produkcii ich nájdeme prevažne na lokálnych miestach pri salašoch, tržniciach či v rámci známych. Ľudia, ktorí skutočne chcú, majú radi tieto produkty a sú ochotní si trocha priplatiť si cestu 100% nájdu.

Kde zobrať kravské A2 mlieko

Čo sa týka zdrojov kravského mlieka s A2 beta-kazeínom na Slovensku je dôležité vedieť, že ho poskytujú len plemená kráv šlachtené pre alelu A2. Aby to nebolo také jednoduché, tak ako u ľudí aj tu má teľa dvojitú sadu chromozómov 50% od matky a 50% od otca a taktiež sú známe homozygotné varianty A1/A1 a A2/A2 ako aj heterozygotné varianty A1/A2. V laickom kruhu sa však už etabloval výraz „A2býk“, čím je myslený genotyp A2/A2, ktorý je potrebný pre šľachtenie čistého stáda a v mliečnom priemysle a inseminačných staniciach s nasledovnými plemenami sa z toho stáva pre mnohých obchodníkov zaujímavý biznis.

Ide hlavne o mimoeurópske a predpokladá sa, že aj o pôvodné plemená Jersey, Hnedé Švajčiarske a Guersney. Na Slovensku je veľmi rozšírené plemeno Holštýn, u ktorého je výskyt alely A2 zhruba 60%. Predaj týchto mliek je rozšírený hlavne na Novom Zélande, USA, Austráli a v Anglicku.

Pre zaujímavosť podobné praktiky sa robia s plemenami, ktoré majú dominantný kappa-kazeín pre produkciu hustejšieho mlieka a produkciu syrov (až 1,5kg syra navyše na 100l mlieka).

Býky z ponuky INPLEMu a ich genotyp pre produkciu beta-kazeínu

Pár tipov. 

Nedisponujem zoznamom všetkých fariem na Slovenku, preto ak chcete odporúčiť nejakú pri vašom bydlisku, môžete ma kontaktovať a doplním zoznam alebo pridajte tip do komentu.

V Bratislave nájdeme A2 mlieko vo Farmárskych potravinách od RDP Most Bratislava, v sieti Starého Otca zo Slatiny nad Bebravou, v Yeme z Liptovskej Bukoviny. V Banskej Bystrici odkiaľ pochádzam z PD Selce, či obyčajných mliekomatov zo šajby Strelníky, Badín (odtiaľto napr. odoberám ja, viem, že majú plemeno Yersey, mlieko je nepasterizované a poznám podmienky chovu, keďže sa stretávam s farmármy, ktorí zásobujú mliekomaty). Kvalitné produkty nájdete aj na mliečnej farme Braunvieh v Slovenskej Ľupči. Ak ste z okolia Partizánskeho/ Topoľčan tak v obci Žabokreky pri Nitre nájdete rodinnú Farmu u Ďurkových (kontakt napr. cez FB page) a takto ma kontaktovali: 

Dobry deň reagujem na Vás článok o A2 mlieku. S manželom vlastníme malú rodinnú farmu-kontakt na fb:Farma u Ďurkovych v obci Žabokreky nad Nitrou okres Partizánske. Momentálne máme 10 ks jersejských kravičiek z toho 7 krav a 3 jalovice ktore sa budu tento rok pripusťat t.z. v roku 2019 sa budu dojit. 6 kráv zo 7 su dovezené z Dánska alebo z Čiech firmou INPLEM konkretne cez p. Zajícka ktory je šľachtiteĺ českeho zvazu chovatelov Jersey-čo je záru ka 100% genetického materiálu. 5 kráv mám aj s potvrdením o pôvode – a to je záruka, že naše mlieko a všetky syry sú len z jersey mlieka a teda obsahujú len A2 kazein.

Kravy chovame len kvalitným senom a od cca apríla do novembra sú nonstop na pasienku-len rano a vecer sa doja v mastali a v zime su tiez pokial je vhodne pocasie minimalne 5 hodin volne vo vybehu vonku kde sa dokrmuju senom.

Toto je fotka z leta keď su kravy na paši-tym ze konzumuju pašu ktora obsahuje chlorofil mlieka a vyrobky maju takuto farbu. V zime ked su na sene maslo a vyrobky nie su az tak vyfarbene. Ked som si davala robit rozbor na tukovost mlieka cca v septembri tukovost mi vysla 6.2 % tuku čo je veľmi slusný obsah.

Na fotke vľavo môžete vidieť rozdiel medzi Jersey domácim a kupenským maslom.

Zvyšuje mlieko tvorbu hlienov ?

Táto domnienka sa snáď dedí z generácie na generáciu. Niet sa čomu diviť, keďže stopy tohto presvedčenia siahajú až do 12. Storočia k lekárovi, filozofovi a právnikovi menom Moše Maimonides. Správne informácie však v medicíne nemusia byť vždy nutne správne. Zvlášť, keď súčasná veda ponúka dôkazy namiesto teórií.

Hlien sa tvorí neustále v poharíkovitých bunkách a podslizničných žľazách v dýchacích cestách. Je to väzká soploidná tekutina najmä z vody a glykoproteínov. Obsahuje aj antiseptické enzýmy ako lyzozým, protilátky a rôzne soli. Jeho hlavnou úlohou je ochrana pred baktériami, hubami a vírusmi a tiež prachom, nečistotami či alergénmi. Pri zápale alebo pri podráždení sliznice sa jeho tvorba reflexívne zvyšuje a môže byť hustejší a inej farby. Hlien ako taký je však len príznak, nie problém sám o sebe.

Výsledky štúdie skúmajúce vplyv mlieka pri nákaze rinovírusom publikovali už takmer pred 25 rokmi. V tejto štúdii bolo 51 dobrovoľníkov nakazených vírusom a ich úlohou bolo 10 dní zaznamenávať príjem mlieka a mliečnych výrobkov, dýchacie problémy a tiež zbierať osmrkané vreckovky do uzatvárateľných vreciek. Tie potom vedci vážili, aby zistili množstvo vysmrkaného hlienu. Zaujímavým zistením bolo, že dobrovoľníci, ktorí verili teórii o zahlieňovaní pri mlieku, opisovali pocit väčšieho množstva hlienu a viac kašľa. Objektívne však všetci, u ktorých sa infekcia prejavila, vyprodukovali za 10 dní rovnaké množstvo hlienu bez ohľadu na príjem mlieka a mliečnych produktov a mlieka.

Z tohto výsledku vyplýva dôležitý poznatok: ak veríte, že vás mlieko zahlieňuje, hoci to mlieko v skutočnosti nerobí, bude vám subjektívne oveľa horšie, než je nutné. Prípadne budete vnímať prejavy infekcie u svojho dieťaťa ako horšie. Mlieko teda funguje ako nocebo, teda placebo s negatívnym účinkom. Toto si overili v dvojito zaslepenej štúdii, kde dobrovoľníkom dali kravské alebo sójové mlieko, ochutené tak, aby sa nedali rozpoznať. Pri oboch mliekach hlásili dobrovoľníci zvýšenú potrebu prehĺtať či hustejšie sliny.

Táto viera v mliečno-hlienovú teóriu je navyše podporovaná dvomi efektmi samotného mlieka. Prvým je vizuálna stránka. Hlien je za normálnych okolností bezfarebný a zmenu jeho farby na bielu všetci poznáme ako príznak virózy. Mlieko je prirodzene schopné hlien pokryť jemnou vrstvou bielkovín, zvýrazniť ho a sfarbiť ho do biela. Môže sa preto zdať hustejší, ale v skutočnosti sa jeho vlastnosti vôbec nemenia. To si viete doma ľahko overiť, ak ste dostatočne otrlí a máte dušu výskumníka.

Druhým efektom je dokázaná schopnosť mliečnych bielkovín priľnúť k sliznici úst a držať sa na nej o pár minút dlhšie, než sme zvyknutí pri iných potravinách. Normálne si tento efekt ani nemusíme všimnúť. Pri zápaloch hrdla a ústnej dutiny sme však všetci o čosi citlivejší a vnímavejší na všetko, čo sa na tej boľavej ploche deje.

Kašeľ vs. Mlieko

Mlieko sa však dáva do súvislosti aj so zvýšeným kašľom a varuje sa pri ňom najmä pri astme. Tento predpoklad je veľmi rozšírený a niekedy ho dokonca propagujú aj lekári a dietológovia. Avšak v skutočnosti na tieto obvinenia neexistujú relevantné dôkazy.

V deväťdesiatych rokoch urobili pokus s 11 astmatikmi a 11 ľuďmi bez astmy, ktorým dali piť plnotučné mlieko, odtučnené mlieko alebo vodu. Potom merali niekoľko dychových parametrov. Jediný rozdiel namerali pri difúznej kapacite u astmatikov, ktorá bola o čosi nižšia tri hodiny po príjme plnotučného mlieka, ale nie po odtučnenom mlieku. Ostatné merané parametre sa vôbec nemenili. Autori tento rozdiel pripísali mliečnym tukom, keďže to bol objektívne jediný rozdiel medzi skupinami. Neskôr sa na to pozreli iní a podali astmatikom buď ochutené placebo alebo v ňom rozpustené sušené plnotučné mlieko. Nenamerali však žiadne zmeny. A keďže podobne dopadli aj iné výskumy, môžeme povedať, že negatívny vplyv mlieka na astmu je nepodložený.

Objektívne sa však u malého percenta populácie objavujú príznaky podobné astme po príjme mlieka a mliečnych produktov. Avšak takéto prípady sú veľmi zriedkavé a sú založené na netypických prejavoch alergie na bielkoviny kravského mlieka. Táto alergia sa totiž väčšinou prejavuje zažívacími problémami. Približne 2-6% detí trpí alergiou na bielkoviny kravského mlieka v prvý rok svojho života, 80% z nich z nej však „vyrastie“ než sa dostane na základnú školu. Spontánne miznutie príznakov alergie na tieto bielkoviny je známe aj u dospelých. Zistilo sa však, že pacientov presvedčených o svojej alergii je výrazne viac, než pacientov, ktorí ju majú skutočne potvrdenú. Spočítané a podčiarknuté, mnoho ľudí sa vyhýba mlieku a mliečnym výrobkom kvôli strachu z alergii zbytočne.

Alergia vs. Intolerancia

Na tomto mieste by bolo asi vhodné podotknúť, že alergia na bielkoviny kravského mlieka nie je to isté ako laktózová intolerancia. Pri alergii ide o imunitnú reakciu proti bielkovine väčšinou ide o alfa S1 – kazeín pri kravskom mlieku či napr. beta laktoglobulín v kozom. Pri intolerancii laktózy, postihujúcom asi 14% populácie, ide o problém enzýmu (laktáza) spracúvajúceho mliečny cukor.

Pri intolerancii je tohto enzýmu nedostatočné množstvo, a preto majú ľudia zvyčajne problémy až keď prijmú veľa mliečneho cukru. Pohár mlieka im nemusí spraviť nič, liter už môže byť problém. Laktóza je v kyslo-mliečnych výrobkoch v minimálnom množstve, lebo ju mliečne baktérie spotrebujú na kvasenie. Takže ľudom s laktózovou intoleranciou jogurty nevadia, ale ľuďom s alergiou na mlieko vadiť budú.

Mlieko a akné (pokožka)

Nedávno som spozoroval štúdiu, ktorá špekulovala o vplyve srvátky na tvorbu akné. Srvátka je zložkou mlieka, obzvlášť v koncentrovanej forme športových doplnkov a práškov. Robiť akékoľvek závery, že mlieko je č. 1 príčinou čí spúštačom tvorby akné by bolo alibistické. To čo treba spomenúť je, trocha priblížiť súvislosti.

Ako je uvedené v tomto odbornom článku, akné môže byť spustené vysokoglykemickou stravou, zápalom (veľmi široký pojem), premnožením Propionibacterium acnes. A tiež zvýšenou hladinou hormónu IGF-1 (= Inzulínu podobný rastový faktor, nazývaný tiež somatomedín C, hormonálnou štruktúrou podobný inzulínu ), ktorý mlieko a srvátka skutočne zvyšujú.

No a tento hormón môže spôsobiť zvýšenú keratinizáciu sebaceóznych (mazových) žliaz (folikúl). Avšak napr. fermentované mlieko znižuje štvornásobne hodnoty IGF-1. Treba podotknúť, že IGF-1 a iné zápalové markery sú vysoko podmienené inými vplyvmi životného štýlu či výživou (napr. vit. A, selén, omega 3, zinok…) Na tému (pod)výživy, akné a iných spojených ochorení (psoriáza, ekzém, rosacea, …) sa veľmi detailne dozviete viac v tomto materiáli (v anglickom jazyku). Pdf. od Krisa Chressera.

Zjednodušene povedané mlieko môže byť určite rizikom, ale nie samotnou príčinou. Každý musí sám posúdiť ako vyzerá jeho „zjedená kôpka za deň či za týždeň“. Sú potraviny, ktoré sú vhodnejšie a ktoré menej (podrobného sprievodcu a zoznam si môžete stiahnúť pod článkom a tam zistíte). Jednoducho je len prirodzená, výživná strava a spracovaná, hyperkalorická a chudobná. Som presvedčený, že aj napriek nevedomosti vo výchove (návyky z detstva), nevhodným spoločenským štandardom (obchody, reštiky, bufety, fast foody…), každý dokáže objaviť chutné a zároveň prirodzené alternatívy v strave.

Surové mlieko od kráv pasených na tráve obsahujú ohromné množstvo výživných látok vrátane vitamínov K2 a D3, ktoré sú pre väčšinu ľudí č. 1 a 2 v nedostatku. Strava je komplexná. Dôležité je nepodporovať zápaly v tele spracovanou stravou a prejédaním sa. (manuál na optimalizoavnie životosprávy viete, že som spracoval rovno do knihy Puzzle Života) .

Materské mlieko

Okrajovo by som rád spomenul aj dôležitosť a niektoré vlastnosti materského mlieka. Bez debaty ide o najvýživnejšiu potravu, ktorá môže matka svojmu dieťaťu dať. Aj tu platí: Ako sa o seba stará matka a v akom je stave, toľko odovzdáva svojmu bábätku. Všeobecne sa odporúča dojčiť čo najdlhšie min. 1 rok.

• Materské mlieko obsahuje oproti kravskému aj mastné kyseliny, ktoré sa nachádzajú napr. v kokosovom oleji. Najznámejšou je kyselina laurová s preukázanými protizápalovými účinkami.
• Výskyt prirodzených oligosacharidov zase chráni črevný epitel dieťaťa pred vnútornými poškodením Candida albicans hyphae a správa sa tak jednoducho povedané ako „anti-kandida agent“.
• Ďalšie štúdie prišli napr. s tým, že predĺžené kojenie výrazne znižuje riziko cukrovky.
• Zaujímavosťou je, že obsahuje protilátky (hlavne kolostrum) proti gliadínu (proteínová časť gluténu) ktoré môžu neutralizovať potenciálne riziko vzniku autoimunitnej odpovedi voči nemu.

Možno sa stretnete s tvrdeniami, že mlieko je potravou len pre novorodené zvieratá/ deti. Táto debata podľa mňa sa nikdy neuzavrie. Vždy budú ľudia experimentovať s vegánstvom, vegetaríanstvom z akých koľvek dôvodou. Mlieko je výživná potravina. Každý človek na ňu bude reagovať inak aj vzhľadom na kvalitu a množstvo. Neostáva nič iné ako skúšať, čo komu vyhovuje. Viera/ placebo je základom všetkého.

Zhrnutie

Ovčie, kozie a surové kravské mlieko sú výborným výživovým zdrojom, ktorého máme na Slovensku ešte dostatok. Je na nás či si ho budeme vážiť. Všetko má svoje výhody aj nevýhody. Surové mlieko je výživné, prirodzené no samozrejme hrozí isté riziko bakteriálnej infekcie. Družstvá, ktoré pracujú so surovým mliekom však sú si tiež vedomí tohto rizika a preto  sú aj hygienické nároky vyššie. Tepelne spracované mlieko je možno bezpečnejšie z pohľadu akútnej infekcie, no nikto vám už negarantuje následky dlhodobej konzumácie takto upravenej bielej tekutiny. Zdá sa, že ako pre alergikov aj laktózo senzitívnych ľudí sú vhodnejšie fermentované (zakýsané) ovčie, kozie produkty (syry, žinčina, bryndza). Pokiaľ sa rozhodnete konzumovať surové mlieko treba poznať zdroj a svoju mieru (laktózovú toleranciu).

Osobne od jari až do jesene fungujem na bryndzi, žinčici, ovčom syre. Pridávam si ich do šalátov, praženice, k mäsku. Celý rok si robím kefír a mlieko kupujem z mliekomatu, kde mám zistený zdroj. Mlieko je z neďalého družstva  v dedinke Strelníky, a dokonca aj viem plemeno kráv (Jersey) a spôsob chovu. Tieto informácie mám z prvej ruky od farmárov a ľudí, ktorý mlieko do mliekomatu pravidelne dovážajú.

Trhová situácia je ťažká, veľkoodberatelia tlačia na poctivých producentov. Štát dotáciami veľmi nepomáha. Je na nás aby sme svojim nákupom podporili, to čo na Slovensku chceme mať. Potom sa nečudujme, že nám na Slovensko vozia druhotriedny tovar dokonca za vyššiu cenu ako v Rakúsku a Nemecku.

Nebuďme ovce. Starajme sa o ne 🙂

Tommy Povajean

Autor knihy Puzzle Života, silovo – nápravný tréner, odborník na výživu a preventívnu životosprávu. Ako „manažér zdravia“ pomáham ľuďom s optimalizáciou životosprávy – pohyb, výživa, spánok, nastavenie mysle, vzťahy, prevencia, príroda, sebarozvoj, ktoré vedú k napĺňaniu ich života a cieľom.

Prirodzená strava a manažment stresu sú pravdepodobne najkľúčovejšími faktormi k podpore samoliečebných mechanizmov organizmu. Preto som napísal knihu Puzzle Života, ktorá je základným manuálom a odporúčam ju všetkým svojim súčasným aj budúcim klientom. Vykonaním tohto samoštúdia urobíme prvý krok k mentalite úspechu a vykročeniu na svoju novú cestu. Môžete tak ušetriť mnoho peňazí a najmä svojho životného času. Ovládni svoje telo, nastav myseľ. Staň sa lepším človekom a lepším partnerom pre druhého – je podtitul tejto publikácie.

Ak sa ti páčil tento článok, nezmeškaj nový a ostaň informovaný. Rovnako sa môžeš tešiť na 30 dňovú Lifestyle Academy, ktorá ťa každý deň niečo naučí.

Získaj sprievodcu ne/prirodzenými potravinami + Návod na zostavenie jedálnička podľa individuality, denného harmonogramu a cieľa.

Vaše údaje sú u nás v bezpečí spracované podľa slovenskej a európskej legislatívy. Potvrdením tlačidla vyjadrujete súhlas so spracuvaním podľa zásad vašich údajov. Žiadny SPAM. Odber možné zrušiť kedykoľvek.