V tomto článku sa dozviete tie najdôležitejšie informácie o sezónnom a lokálnom ovocí a zelenine z pohľadu Slováka. Článok bude pravidelne aktualizovaný.
#1. Jahody
Jahody patria medzi prvé dozrievajúce ovocie na Slovensku začiatkom mája. Tak ako ich poznáme sú už väčšinou výsledkom skríženia divokých príbuzných jahôd pôvodom zo severnej Americky a Čile. Pre mnohých ľudí sú absolútne najobľúbenejšie ovocie či už z hľadiska chuti alebo spájaním s luxusom. Ich ďalšou výhodou je veľmi dobrá znášanlivosť a zriedkavé alergické prejavy. No ak predsa, väčšinou ide o skríženú reakciu a alergiu na brezový peľ či jablká (1).
Obsahujú
Sú dobrým zdrojom vitamínu C , vitamínu B9 (foláty), mangánu, draslíka a antioxidantov z radu polyfenolov a antokyanínov. Antioxidanty všeobecne podporujú zdravý metabolizmus (výmenu látok, syntézu a vylučovanie) a optimálne fungovanie buniek.
Z energetického hľadiska tým, že patria medzi prirodzené sacharidy obsahujú 30% vlákniny a 90% z celkovej hmotnosti tvorí voda. 100g obsahuje len 32 kcal, ale za to obrovské množstvo výživných mikrolátok, čím sa odlišujú od všetkých čokolád s jahodou príchuťou, kupenských lekvárov a jahodových sirupov.
- Pelargonidin je hlavný antokyanín resp. červeno – ružkovkasté farbivo jahôd.
-
Kyselina ellagová je polyfenolický antioxidant s preukázanými prevenčnými rakovinovými a inými zdravotnými účinkami (2)
-
Ellagitaníny sú glykozidové prekurzory kyseliny ellagovej, ktoré sa konvertujú v tráviacom trakte za pomoci črevnej flóry. V najväčšom zastúpení ich nájdeme ako sanguiin H-6
- Prokyaniníny sú antioxidanty, ktoré sa nachádzajú prevažne v semenách a dužíne plodu.
Zhrnutie
Slovenské jahody začiatkom jari odporúčam všetkými desiatimi. Oplatí sa do nich investovať a poriadne si ich vychutnať. Myslím si, že 3,5 € za pol kila ako je v týchto mesiacoch bežné zohnať, nie je tak veľa. Aj keď príliš dlho nevydržia – treba ich skonzumovat do 2-3 dní, tak ich skladovanie, nie je také náročné a stačí ich držať v chlade. Menej odporúčam kupovať jahody zo zahraničia mimo sezónu, kde je vysoké riziko obsahu pesticídov a iných hnojív, keďže jahoda nemá šupu a pre naše oko sú atraktívne len obrovské bezchybné kusy.
Inšpirácia pre vás: hmota – domáci tvaroh, proteín, kakao, pomixovaný ľan a mak, kokos, /// banán, jahody, ceylónska škorica, orechy, domáci med. Množstvo potrebujete odhadnúť podľa seba (koľko vás zasýti, pohlavie, vek, hmotnosť, fyzická zdatnosť,…). Najlepší recept podľa mňa konzumovať ich úúplne samostatne, ale viem aká je realita. Ľudia chcú zmrzliny, nanuky, koláče… takže kľudne ich rozmixujte, pomiešajte s niečím mliečným, dochuťte a zramte. Fantázia a google s realfood receptmi medze nekladú.
#2 Višne, čerešne (a marhule)
Tieto tri druhy ovocia som spojil kvôli ich podobnému času dozrievania (sezónnosť) čo je jún. Veľa ľudí si zamieňa višne s čerešňami či dokonca v nich ani nevidí rozdiel. V tomto stručnom článku si povieme hlavné rozdiely a benefity.
Pôvod višne je z Malej Ázie, ale od rímskych čias sa stala obľúbená po celej severnej pologuli od Kanady, Británie až po Francúzsko.
Obsahová hodnota
Višne údajne obsahujú až 20x viac vit. A, a 5x viac celkového množstva antioxidantov ako čerešne. Určite to súvisí s ich tmavšou farbou šupky (najväčší zdroj antioxidantov väčšiny ovocia) a nižšieho množstva cukru.
Hlavné vlastnosti a benefity višniam sa pripisujú vysokému obsahu tryptofánu (prekurzor melatonínu) a antokyanínom (antioxidanty), ktoré podľa štúdií (pol litra džúsu alebo 200ks, dva týždne) môžu zlepšiť kvalitu spánku a jeho dĺžku až o 85 min. Dokonca sa predpokladá, že môžu byť rovnako ak nie viac účínné ako podávanie pírodných suplementov vo forme valerian či melatonínu.
Ďalšími zaujímavými štúdiami (1, 2, 3) sú hlavne dôkazy o znižovaní veľkosti svalovky, ale aj dĺžky trvania.
Môj prístup a názor k tomuto faktu je taký, že dnes sa už vie, že príčiny svalovky je v zápaloch vyvolaných v mikrotraumách (trhlinách) po náročnom výkone (tréningu). Preto každá potravina s vysokým obsahom živín bude pre telo veľmi vhodná a malo by byť v záujme športovcov (ale aj ľudí) sa stravovať čo najjednoduchšie, výživnejšie takmer stále, pokiaľ to možnosti dovolujú. Samozrejme s vyvážením celého spektra faktorov ako spánok, primeranosť tréningu, oddychu, psychohygieny, radosti, zábavy, socializácie a podobne. Napokon o všetkom som písal aj v Puzzle Života – v manuáli na celkovú životosprávu.
Ďalšími benefitmi potvrdené vedou pripisovanými višniam sú:
- znižovanie hodnôt kyseliny močovej v krvi a zmierňovanie bolesti pri artrtíde
- zvyšuje výživu mozgu a výkon pamäte či ďalších kognitívnych schopností a znižuje riziko vzniku neurologických chorôb
- môže znížiť riziko vzniku rakoviny, krvné tlaku.
Margule sú výborným zdrojom základných živín, draslíka, vit. A, C či známych fytochemikálií ako katechíny, polyfenoly a kys. chlorogénová. Za experiment stojí otvorenie kôstky a „ochutnanie“ horkého jadra s obsahom Amygdalínu, často krát mylne nazývaným aj vit. B17. Protirakovinové účinky sa však nepodarilo dokázať a tak táto téma ostáva stále horúcou na poli konvenčnej a alternatívnej medicíny. Faktom ostáva, že amygdalín ani laetril (polosyntetická forma amygdalínu) nie sú vit. B17 a ich konzumácia môže byť nebezpečná z dôvodu obsahu zlúčenín kyanidu.
Zhrnutie
Višne, čerešne, marhule sú ďalšími lokálnymi a sezónnymi plodmi, ktoré by sme nemali prehliadnúť, ale naplno si ich počas 1 – 2 mesiacov vychutnať. Osobne ich používam na divoko. To znamená ako snack počas dňa, keď som hladný, ale viem si predstaviť ich použiť aj do smoothie, či domácej zmrzliny. Višne sú výživnejšie a dokonca lacnejšie ako čerešne, takže určite odporúčam si ich do sýtosti vychutnať.
#3 Červený melón
#4 Ríbezle (čierne, červené, biele)
ORAC (oxygen radical absorbance capacity) je hodnota, ktorá hovorí o množstve antioxidantov v potravinách. Z pomedzi ovocia patria čierne ríbezle aj napriek trpkejšej chuti na popredné miesto. Preto ich nazývam aj „nízkohorské čučoriedky a brusnice“.
Vyznačujú sa
veľkým obsahom vit. C, vitamínmi B1 (tiamín), B5 (kys. pantoténová), B6 (pyridoxín). Určite stojí za zmienku Fe, ktorého má veľa žien nedostatok. Ďalej mangán, meď, vápnik, fosfór, magnézium a draslík. Všetko mikrolátky, ktorých účinok je najsilnejší v synergií. Z pomedzi antioxidantov, ktorých väčšina sa nachádza v šupke v nich nájdeme antokyaníny, flavonoidy ako napr. betakarotény (zeaxanthin), kryptoxanthin… všetko látky, ktoré nás chránia pred voľnými radikálmi a podporujú náš metabolizmus, imunitu ako aj celkové zdravie buniek.
Zhrnutie
Ríbezle dozrievajú v júli. Pravdepodobne kvôli trpkosti a jadierkam patria k menej obľubenému ovociu, avšak vďaka ich sezónnej aj cenovej dostupnosti by sme im mali venovať viac pozornosti a poriadne si ich užiť. Osobne ich konzumujem v celku, alebo veľmi chutným receptom je ochutenie tvarohu spoločným rozmixovaním či akékoľvek smoothie.
Vrátiť sa späť na primárny článok 10 slovenských potravinových pokladov.