Pôvod (1)

Mnohí vnímajú, že bryndza je spájaná s našou krajinou. Niektorí si možno myslia, že ide o výhradný patent. Pravda je, že podobné produkty s iným názvom sa vyrábajú aj v Poľku, Rumunsku, Ukrajine, Česku či Valašsku. Oficiálny dokument, ktorým Slovenská bryndza žiadala o chránené zemepisné označenie uvádza, že je prvým slovenským vynálezom. Vzniknúť mala z iniciatívy Jána Vagača, ktorý hľadal spôsob konzervácie ovčieho syra. Prvá výroba bola na Slovensku otvorená v roku 1787. Táto informácia je v rozpore s podobným poľským dokumentom. Ktorý uvádza, že Bryndza Podhalanska sa objavila už v 16. tom storočí.

Čo je bryndza ? (4)

Bryndza je fermentovaný živý ovčí syr. Okrem toho, že je výdatným zdrojom kvalitných bielkovín, vitamínov a minerálov obsahuje aj veľké množstvo probiotických mliečnych baktérií a kvasiniek, ktorých počty v grame bryndze dosahujú hodnoty od 1 do 10 miliárd. Mliečne mikroorganizmy počas spracovania mlieka na bryndzu natrávia mliečnu bielkovinu a tuk, takže prispievajú k jej zvýšenej stráviteľnosti. Okrem toho v priebehu fermentácie baktérie a kvasinky obohacujú bryndzu aj o niektoré vitamíny a iné biologicky aktívne látky. Zostava mikroorganizmov v bryndzi sa podobá pôvodnému kaukazskému kefíru vyrábanému z nepasterizovaného ovčieho mlieka. Takýto kefír je považovaný za elixír zdravia a dlhovekosti. Bryndzu možno odporúčať aj jednotlivcom, ktorým mlieko spôsobuje rôzne zdravotné ťažkosti, pretože ich črevo nedokáže stráviť mliečny cukor.

Ako sa vyrába bryndza ?

Na začiatku sa do čerstvého ovčieho mlieka pridá syridlo (enzým zrážajúci mliečne biekoviny) a pripraví ovčí hrudkový syr. Väčšina bežných výrobkov sa vyrába zo zmiešaného ovčieho a kravského mlieka. Aby výsledný produkt mohol byť pomenovaný bryndza, na Svku musí ísť o min. 50% ovčieho mlieka. V zimných mesiacoch sa používa skladovaný hrudkový syr.

Hrudka sa necháva 7-8 dní dozrievať. Po očistení suchých okrajov sa syr lisuje v špeciálnych nádobách.  Zlisovaná hmota sa následne drtí, melie, solí a mieša do jednorodej podoby. Finálnym krokom je balenie do známych roliek, kelímkov, alobalov…

Za svoju typickú chuť a vôňu vďačí bryndza zmesi mikroorganizmov, ktoré sa do nej dostávajú spolu s ovčím mliekom. Ide predovšetkým o  viaceré druhy mliečnych baktérií rodov Lactobacillus, Enterococcus, Lactococcus, Leuconostoc a Streptococcus a mikroskopické huby Galactomyces geotrichum, Kluyveromyces lactis a Mucor circinelloides..

Ako si vybrať bryndzu ? (2)

Slovenská vyhláška 343/2016 opisuje bryndzu ako syr vyrábaný z ovčieho hrudkového syra (prípadne zo skladovaného ovčieho syra) a kravského hrudkového syra. Podľa slovenských predpisov musí byť ovčieho syra v sušine produktu aspoň 50 %.

V Českej republike presný opis bryndze chýba. Vyhláška o mliečnych výrobkoch ju nepozná, preto sa v českých obchodoch môžu pod názvom bryndza predávať aj syry s menej ako 50 % ovčieho syra.

Pri výbere bryndze preto vždy zohľadnite podiel ovčieho syra. Informácie o jeho obsahu nájdete na etikete vždy a platí, že čím vyšší podiel drahšej ovčej zložky, tým lepšie.

Bryndza je svojím spôsobom fermentovaný syr s bohatou mikroflórou. Tá sa skladá z niekoľkých rodov baktérií mliečneho kvasenia a kvasiniek, ktoré sa do bryndze dostávajú spolu s ovčím hrudkovým syrom. V jednom grame syra môžu žiť až desiatky biliónov baktérií mliečneho kvasenia s potenciálnym probiotickým účinkom. To však neplatí pre tepelne ošetrené (termizované) syry. Ak očakávate od bryndze aj baktérie, vyberajte tie, ktoré na obale nenesú označenie termizovaná alebo tepelne ošetrená.

Ďalším ukazovateľom kvality nielen bryndze, ale syrov všeobecne sú obsah sušiny, tuku a tuku v sušine. Všeobecne platí, že vyšší obsah sušiny a tuku v sušine značí vyššiu kvalitu syra. Všetky spomínané hodnoty nájdete na obale, patria totiž medzi povinné údaje.

Pokiaľ by ste radi ochutnali bryndzu vyrábanú tradičným spôsobom, skúste pátrať po syre Slovenská bryndza označenom európskou známkou chráneného zemepisného označenia.

S bryndzou zaobchádzajte opatrne, najmä ju skladujte v predpísanej teplote. Je totiž pomerne náchylná na kazenie alebo rast plesní. Ak by sa vám pri bryndzi, vrátane syra v záručnej lehote, nezdala vôňa alebo chuť, radšej ju nekonzumujte

Dtest

Časopis Dtest urobil analýzu veľmi aktuálneho výrobku a to bryndze. Do laboratórií poslali 10 vzoriek bežne dostupných výrobkov z českých predajní

• 2 české (Syrárňa Horní Dvorce – Ovčí brynza, Farma Penčín – Penčínska brynza )
• 7 slovenských (Agrofarma  Červený Kameň – Bryndza plnotučná, Slatina Bryndza, Liptov Bryndza plnotučná termizovaná – Výrobca Savencia Formage and Dairy, Lidl/ Pilos Bryndza Výrobca: Agrofarma, Tesco Bryndza Výrobca: Syráreň Havran, Liptov Bryndza, Kluknavská mliekareň Zimná bryndza plnotučná)
• 1 poľská (Tatranská mliekareň Bryndza plnotučná 25% ovčí syr)

Ako a čo testoval Dtest

Výsledky a poradie

Dovoľte aby som vysvetlil ako čítať infografiku. Z mnohých parametrov, ktoré hodnotil Dtest som vybral len tie, ktoré najviac zodpovedali výživovej kvalite produktu a teda a) podiel ovčieho mlieka b) výskyt probiotických kultúr. Poradie zlatými písmenami zostavil Dtest na základe vyššie spomenutých kritérií. 100 ľudí 100 chutí chuť a dojem som nechal na vás. Navyše v slovenských predajniach málokde nájdeme všetky testované produkty, takže zámerom bolo porovnať hlavne slovenské výrobky. Pre mňa osobne prekvapivo dopadla Pilos Lidl Bryndza i keď môžete vidieť, že výrobca je Agrofarma Červený Kameň, ktorá obsahovala nadštandardne veľa probiotických kultúr a o niekoľko % viac ovčieho mlieka ako uvádzajú na obale. Ale z pohľadu týchto dvoch kritérií zle nedopadli ani Slatina, Tesco Bryndza a Liptov. Vyberte si podľa gusta.

Zaujímavosti

• V žiadnej bryndzi neboli zistené patologické mikroorganizmy  konkrétne: Escherichia coli (resp. v pár vzorkách zanedbateľné množstvá), Listeria monocytogenes
• Naopak bryndza veľmi pozitívne prekvapila v množstve probiotických organizmov, ktoré doposiaľ v porovnaní s inými fermentovanými produktmi  nemá konkurenciu. Pre porovnanie v gréckych jogurtoch bolo v 1 grame najviac miliardy baktérií, v kyslej kapuste desiatky miliónov, zatiaľ čo v bryndze desiatky biliónov. Rekordérom bola Pilos bryndza. V závetrí ostala Agrofarma Červený kameň, Slatina a Tesco. O termizovaných alebo tepelne ošetrených produktoch sa z hľadiska (probiotickej) výživy hovorí ako o mŕtvych potravinách. Tento názor čiastočne potvrdila termizovaná bryndza Liptov,  ktorá nepresvedčila porotu ani senzorickými skúškami.
• Stojí za zmienku spomenúť, že podobné vlastnosti, ako ovčie mlieko má aj kozie mlieko. Hlavný rozdiel medzi nimi je pravdepodobne ten, že ovčie mlieko obsahuje podstatne viac tuku. Milovníkov ketolátok môže potešiť, že obsah nasýtených mastných kyselín s krátkym a stredne dlhým reťazcom (SCFA a MCFA), (ktorý je v oboch mliekach približne rovnaký), je vyšší, ako v kokosovom tuku, za predpokladu, že neberieme do úvahy kyselinu laurovú (C12), ktorej ketogénny účinok je podstatne slabší ako u MCT s kratším reťazcom. Výhodou oboch typov mliek, v porovnaní s kravským mliekom je tiež výrazne vyšší obsah vápnika, lepšia tolerancia zo strany tráviaceho traktu v dôsledku menšej veľkosti tukových kvapôčok, a neprítomnosť kazeínu typu A-1 a významnejšej interferencie so vstrebávaním dôležitých minerálov, vrátane železa. (4)

Z rozhovoru s mikrobiológom a prof. Liborom Ebringerom (3)

Koľko ľudí neznáša mlieko?
Môže to byť aj desať percent obyvateľstva. Nedostatočnosť trávenia mliečneho cukru väčšinou prichádza s vekom. Niektorým ľuďom už od narodenia chýbajú enzýmy rozkladajúce laktózu, mnohí však túto genetickú výbavu stratia časom. Ale ani vtedy sa nemusia celkom vzdať mlieka, veď si môžu kúpiť fermentované, teda kvasené mlieko – acidko, kefír, jogurt, alebo bryndzu, či syry. Pri ich výrobe sa časť laktózy mení na kyselinu mliečnu.

Ste za to, aby bolo mlieko súčasťou nášho denného jedálneho lístka?
Určite. Každé mlieko a všetky mliečne výrobky sú dobré. Spomedzi všetkých mliečnych výrobkov však vyniká bryndza. Svedčí o tom aj obsah vápnika. Zatiaľ čo mlieko a jogurty obsahujú 120 mg vápnika v 100 gramoch výrobku, bryndza ho má až 650 mg.

Ktoré mlieko je najzdravšie?
Mlieko je vynikajúci dar prírody. Je to najkvalitnejšia plnohodnotná potravina. Obsahuje všetky zložky potrebné pre zdravú výživu človeka. Ale predsa len medzi jednotlivými druhmi mlieka sú určité kvalitatívne a kvantitatívne rozdiely. Napríklad najbohatšie na bielkoviny, vitamíny a ďalšie zdraviu prospešné zložky je ovčie mlieko. To platí aj pre srvátku a žinčicu. Srvátkové bielkoviny obsiahnuté v žinčici majú antimikrobiálne aj protirakovinové vlastnosti. Podporujú imunitu, regeneráciu a ochranu svalových buniek pred oxidačným stresom, ktorý dobre poznajú najmä vrcholoví športovci, znižujú náchylnosť na infekcie. Žinčicou sa živili drevorubači na Horehroní, ťažko pracujúci od svitu do mrku. Bola výživná a udržiavala ich vo výbornej kondícii.

V čom sú najväčšie prednosti ovčieho mlieka v porovnaní s inými druhmi mlieka?
Zloženie tuku v ovčom, ale aj kozom mlieku je iné ako v kravskom. Ovčí a kozí tuk obsahuje viac mastných kyselín s krátkym a stredne dlhým reťazcom, ktoré nie sú rizikové z hľadiska zvyšovania cholesterolu a vyvolávania srdcovo-cievnych problémov. Mastné kyseliny s krátkym a stredne dlhým reťazcom slúžia ako skvelé a rýchle zdroje energie pre rôzne telesné orgány. Už asi štvrťstoročie sa používajú ako lieky vo výžive predčasne narodených detí, pri liečení pooperačných stavov, športovcom slúžia na rýchle doplňovanie energie.

Konzumáciou ovčieho mlieka a bryndze môžeme predchádzať civilizačným chorobám prirodzenou cestou. Iste je to lepšie, ako užívať syntetické lieky.
Dnes sa veľa hovorí o výrobkoch obsahujúcich látku známu pod názvom CLA. Za skratkou CLA sa ukrýva konjugovaná linolová kyselina. Pred tromi rokmi bežala v televízii intenzívna reklama propagujúca výrobky s touto látkou. Nebol to planý humbug. CLA má skutočne tú vynikajúcu vlastnosť, že nepodporuje tvorbu a ukladanie tukov a navyše má aj protirakovinové účinky. Predáva sa vo forme kapsúl, ale najlepšia je, pochopiteľne, v tej podobe, ako nám ju ponúka príroda. Netreba nič vymýšľať, stačí jesť bryndzu z pravého ovčieho mlieka.

Prečo práve bryndzu?
Ovčie mlieko obsahuje oveľa viac CLA ako kravské mlieko. Naši odborníci chemici zistili, že keď sa ovečky pasú, ich mlieko môže obsahovať až päťkrát viac CLA ako kravské mlieko. Zvýšený obsah CLA je podmienený najmä výživou zvierat, zelená paša je najlepšou potravou. V 100 g tradičnej salašníckej bryndze je toľko CLA, koľko je v jednej tablete CLA, ktorú vyrába farmaceutický priemysel a predáva priemerne po 30 centov. Načo jesť tabletky, keď si môžem pochutiť na bryndzi z pravého ovčieho mlieka. A nezabúdajme, že bryndza obsahuje aj iné zložky, ktoré z nej robia potravinu mimoriadne prospievajúcu ľudskému zdraviu.

Z čoho plynú ďalšie zdravotné prínosy?
Moderná diagnostika umožnila do detailov rozpitvať každú potravinu. A tak sme zistili, že bryndza obsahuje aj Omega 6 a Omega 3 mastné kyseliny, a to v ideálnom pomere. V strave Američanov je pomer týchto kyselín až 20:1, ktorý vôbec nie je priaznivý. U nás je pomer asi 14:1. Ale ovčie mlieko v lete má fantastický pomer Omega 6 a Omega 3 mastných kyselín, a to 2:1. Práve preto je bryndza z májovej a vôbec šťavnatej letnej paše skvelou potravinou.

A to aj napriek vysokému obsahu tuku v sušine?
Obsah tuku v sušine dosahuje 45 až 48 percent. Je to však, obrazne povedané, ľahko spáliteľný tuk s nižším obsahom tých mastných kyselín, ktoré sú pre zdravie rizikové. Bryndza má jednoducho optimálne zloženie látok dôležitých z hľadiska zdravej výživy. Aj preto ju odborníci na zdravú výživu odporúčajú ako antisklerotickú potravinu, ktorá pomáha znižovať hladinu cholesterolu.

Prečo ako mikrobiológ preferujete pravú ovčiu bryndzu?
Ak hovorím o pravej bryndzi, mám na mysli bryndzu z nepasterizovaného ovčieho mlieka. Povedzte, na ktorom salaši bolo pred sto rokmi pasterizačné zariadenie? Ani na jednom! Ovčia hrudka sa vždy spracúvala tradičným spôsobom. Bača nemal potuchy o existencii nejakých baktérií, opieral sa o empíriu, o generáciami preverený fortieľ.

Na čo si má bača pri výrobe bryndze dávať najväčší pozor?
Bačovia zo skúseností vedeli, že ideálna teplota, pri ktorej má zrieť ovčia hrudka, je okolo 20 stupňov Celzia, vtedy sa premnožujú najmä baktérie mliečneho kysnutia, ktoré produkujú kyselinu mliečnu a iné látky vrátane bakteriocínov, ktoré majú antibiotickú aktivitu. Tieto potláčajú rast patogénnych mikroorganizmov a znižujú ich obsah v zrejúcom syre podobne ako pasterizácia. V tom tkvie podstata tradičnej slovenskej bryndze. Je to patent, ktorý zariadila príroda a bačovia ho skvele využili. Na druhej strane pasterizácia likviduje všetko, nielen nežiaduce, ale aj užitočné baktérie a veľa ďalších cenných látok, napríklad enzýmov a rôznych biologicky aktívnych látok. Veď bryndza nie je cenná len tým, že obsahuje bielkoviny, tuk, cukor, vitamíny, ale aj vyše 60 enzýmov a 50 hormónov a rastových látok. Je to jedinečný dar prírody. A vyššia teplota znehodnotí viaceré zložky pôvodného prirodzeného komplexu mlieka.

Akú bryndzu máte najradšej?
Samozrejme, bryndzu tradičnú. Aj v chuti je rozdiel. Vždy sa teším na májovú bryndzu.

Prečo práve na májovú?
Zimná je síce dobrá, povedal by som lepšia ako mnohé iné syry, ale po zime zistíme, že jarná nemá konkurenciu. Traduje sa, že najlepšia bryndza je májová, ale pri dostatku vlahy je výborná aj augustová, septembrová. Správne zloženie tukov mastných kyselín závisí od dostatku vlahy. Slovenské letné ovčie mlieko a výrobky z neho sa plne vyrovnajú alpskému mlieku a alpským mliečnym výrobkom. V niektorých parametroch ho dokonca prevyšujú. Napríklad obsah a-linolénovej kyseliny je o 50 a obsah CLA o 20 percent vyšší ako v najlepšom alpskom mlieku.

V čom spočíva najväčšia prednosť mlieka z čerstvej paše?
V mlieku zvierat chovaných na zelenej paši je široká škála prírodných látok rastlinného pôvodu nazývaných fytochemikálie – fenoly, flavonoidy, terpenoidy, steroly, esenciálne mastné kyseliny a iné bioaktívne látky, dôležité z hľadiska zdravia, ale aj z hľadiska pre zdravie charakteristickej chuti mlieka či syrov. Obsah užitočných látok rastlinného pôvodu, ktoré sa dostávajú do mlieka, je nezanedbateľný. Je medzi nimi aj stigmasterol, ktorý sa cez pašu dostáva do mlieka. Práve táto látka pomáha pri ochrane a rekonštrukcii chrupavky a bráni vývinu osteoartritídy.

Inými slovami povedané, keď jem bryndzu, pomáham svojim kolenám?
Dá sa to aj tak povedať. Ale stigmasterol je jedným zo sterolov najcitlivejších na pasterizáciu, teploty nad 50 stupňov Celzia ho likvidujú. Aj preto bojujem za zachovanie pôvodnej bryndze, lebo z hľadiska zdraviu prospešných účinkov je neprekonateľná.

Lenže moderné potravinárstvo využíva pasterizáciu ako univerzálnu metódu na ochranu pred nákazami…
Súhlasím. Pasterizácia sa dodnes považuje za najúčinnejšiu ochranu pred nákazami, ktoré vyvolávajú baktérie, ako sú listérie, salmonely, kampylobaktery, stafylokoky a iné. Ale pasterizácia okrem vyčistenia mlieka od patogénov má aj vedľajšie účinky. Vyššie teploty znižujú antioxidačné a antimikróbne vlastnosti mlieka, vstrebávanie vápnika, fosforu, znehodnocujú imunoglobulíny, čiže protilátky zabezpečujúce odolnosť proti vírusom, baktériám a baktériovým toxínom. A to by sme mali mať tiež na zreteli.

Takže pasterizovať či nepasterizovať?
Keďže riziko výskytu patogénov v mlieku nemožno vylúčiť, hygienici ho spravidla odporúčajú pasterizovať. O tom, že pasterizácia má presvedčených zástancov i búrlivých odporcov, svedčí aj situácia v USA, kde je veľmi prísna a náročná kontrola potravín. Napriek tomu už v 27 štátoch USA je povolený predaj surového mlieka. Podmienkou je však dobrý zdravotný stav zvierat a prísna hygiena, zaručujúca výrobu skutočne kvalitného mlieka. Napríklad v štáte Kalifornia sa môže predávať len také surové mlieko, ktoré obsahuje v jednom mililitri najviac 15-tisíc živých, dobrých baktérií, z toho najviac 10 koliformných a žiadne patogény.

Aké sú prednosti surového mlieka?
Je to živý systém, ktorý tvoria mikroorganizmy, enzýmy a ďalšie biologicky aktívne látky. Pravidelné pitie surového mlieka v pôvodnom prírodnom zložení chráni pred rôznymi chorobami. Je v ňom zachované všetko, čo doň príroda vložila, všetko, čo človek potrebuje, bielkoviny, tuky, minerály, biologicky aktívne látky, a to vo vyváženom pomere. K tomu treba dodať, že surové mlieko má vyššiu nutričnú a zdravotnú funkciu ako pasterizované.

Ale ako sa chrániť pred rizikom nákazy?
Jedinou alternatívou, ako sa vyhnúť tepelnému spracovaniu mlieka a znížiť riziko nákazy, je nechať mlieko spontánne prekvasiť. Tak sa to dialo v minulosti na Slovensku takmer v každom dome. Keď mlieko necháte skysnúť v hlinenom krčahu, počas fermentácie – kvasenia – mliečne baktérie mlieko vyčistia, aj keby sa tam nejaký patogén dostal.

Ktoré výrobky by mali spotrebitelia uprednostňovať?
Poprední svetoví odborníci na zdravú výživu preferujú návrat k pôvodným potravinám, ako nám ich pripravila príroda. Určite medzi ne patrí bryndza a žinčica. Tradičná žinčica vyrábaná z ovčieho mlieka je odvarená sladká srvátka, ktorá sa po zakvasení prírodnými mliečnymi mikroorganizmami premení na kyslú žinčicu. Srvátka obsahuje srvátkové bielkoviny, ktoré boli pri výrobe syra často považované za odpad. Kedysi sa tým kŕmili prasiatka. Srvátka je z hľadiska zdravia úžasný, zdravie posilňujúci a nenapodobiteľný „odpad“. Čiže je to veľmi zdravá potravina.

Ktoré mlieko je najzdravšie? Ovčie, kozie, kravské?
Nechcel by som uprednostňovať. Každé mlieko je užitočné pre zdravie. Pozrime sa však, čo hovorí zloženie mliek. Najbohatšie na bielkoviny, najhutnejšie, najplnšie a najsýtejšie je ovčie mlieko. Má dvojnásobok bielkovín aj tukov, ale veľmi dobrých tukov, a prakticky vo všetkých ukazovateľoch má najvyšší obsah.

Kozie mlieko je tiež výborné. Obsahuje oveľa viac mastných kyselín s krátkym reťazcom ako kravské mlieko. Aj CLA je v ňom viac. Keď je koza chovaná v prírode, na paši, jej mlieko je skutočne chutné a výborné.

A čo najbežnejšie dostupné kravské mlieko?
Aj to je dobré, keďže iné nemáme, s výnimkou mliek z mliečnych automatov. Rozhodne by sa mala zvýšiť konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov, pretože v tomto výrazne zaostávame za odporúčaniami odborníkov na zdravú výživu.

Možno považovať kozie mlieko a bryndzu za preventívny protirakovinový prostriedok?
Zloženie ovčieho a kozieho mlieka nasvedčuje, že by to takto mohlo fungovať. Je také priaznivé, že presviedča nielen mňa, ale aj iných odborníkov o zdraviu prospešnom a preventívnom účinku. Už len s prihliadnutím na vysoký obsah CLA, ktorá má dokázateľne protirakovinové účinky. To vie celý svet, nik to nepopiera.

Platí teda okrídlená veta z istej reklamy Mliekom proti liekom?
Keď ste chorý, siahnete po liekoch. Dôležité je predchádzať chorobám. Preto sa oplatí pravidelne konzumovať mliečne výrobky. Tablety CLA sú výdobytkom farmácie, ale stále nemajú na dokonalosť bryndze, ovčieho syra, pretože ten obsahuje ešte iné zložky. Objavili sme v ňom aj rozvetvené mastné kyseliny s protirakovinovým účinkom. Ostatne aj samotný vápnik sa podieľa na ochrane hrubého čreva pred rakovinou. Vzácnosť a vysoká hodnota ovčieho mlieka spočíva v tom, že má dvojnásobný obsah vápnika ako kravské. Aj to dáva odpoveď na otázku, akú bryndzu si vybrať.

Mlieko sprevádzalo v Európe človeka, odkedy sa venuje poľnohospodárstvu. Netreba na stravovacej zvyklosti nič meniť?
Nie, pretože je preverená vekmi. Mladému organizmu mlieko poskytuje to, čo žiadna iná potravina nemá. Sú v ňom všetky zložky, ktoré telo potrebuje pre zdravý rast a vývin. Je vhodné pre všetky vekové kategórie. Ak starší ľudia stratia enzýmy zužitkujúce mliečny cukor, potom treba uprednostňovať syry alebo kyslomliečne výrobky. Lebo syr je konzerva zdraviu prospešných látok, ale bez mliečneho cukru, ktorý môže byť príčinou nepríjemností. Vegáni, ktorí nekonzumujú mlieko, majú nedostatok niektorých dôležitých látok, napríklad vitamínu B12, ten v mlieku je, ale v rastlinách nie. Nepochybujem o tom, že mlieku a kvalitným mliečnym výrobkom patrí budúcnosť.

Vravíte to preto, lebo vás, obrazne povedané, mlieko vždy držalo nad vodou?
Za to, že aj v osemdesiatke sa dobre cítim a stále pracujem, vďačím najmä životospráve. Jej súčasťou vždy bolo a je mlieko. Každé ráno si dávam jogurt s jablkom. A pravidelne si kupujem tradičnú bryndzu od priateľov. Nikdy som nefajčil. Alkohol som prvý raz vypil ako 32-ročný na univerzite v Brazílii, aj to z donútenia, keď na moju počesť usporiadali večierok. Bol to dúšok whisky a vôbec mi nechutila. Od roku 1948 som aktívny skaut, minimálne raz mesačne chodíme s priateľmi na väčšie „výpravy“. Držte sa zásady: Jedzte zdravo a hýbte sa. Potom vás život bude stále baviť ako mňa.

SÚVISIACE ČLÁNKY:

10 slovenských potravinových pokladov

Nie je mlieko ako mlieko

Ako si vyrobiť kefír