Chcete byť zdraví ? Nechce sa vám stále pripravovať zložité šaláty ? Neradi nakupujete zeleninu v supermarketoch počas zimnej prestávky ? Možno je tu pre vás riešenie.
Kyslá kapusta je mojim najfrekventovanejším šalátom od jesene až po jar. Je s ňou málo roboty, je vždy po ruke a má neskutočné množstvo benefitov a stále plní rolu vlákniny a zasýtenia. V tomto článku sa okrem iného dozviete jej benefity, ako si ju lacno a jednoducho pripraviť, ako ju napr. nahradiť či k čomu konzumovať.
V tráviacom trakte (GIT) sa nachádza viac ako 100 triliónov mikroorganizmov, ktoré tvoria mikrobióm. V prepočte je to 10 baktérií, kvasiniek a iných na 1 bunku.
Vedeli ste, že jedna šálka fermentovanej zeleniny obsahuje okolo 3 biliónov baktérií, čo je viac ako nápis na celej krabičke probiotík z lekárni ? „Nápis“ a nie obsah uvádzam preto, lebo pri mnohých testovaniach zistili, že kým prešli baktérie z laboratória do lekárne, ich obsah v kapsulách bol buď minimálny alebo žiadny. Samozrejme tie najdrahšie a renomovanejšie značky určite nechcú stratiť reputáciu, ale bežný človek nemá šancu zistiť čo kupuje. Vyrátajte si však koľko stojí jedná šálka kapusty a koľko probiotiká.
Fermentovanie (kvasenie) je prirodzeným spôsobom konzervovania potravín na dlhšie obdobie. Keď sa pozrieme do histórie pôvodu človeka a tradičných kultúr, zistíme, že fermentoval všetko od obilnín, strukovín, ovocia, zeleniny, niekedy aj mäsa. Medzi najznámejšie potraviny patrí kyslá kapusta (nemecko, poľko, rusko), kefír (kaukaz), natto (japonsko), kimchi (kórea). Predpokladá sa, že fermentovať sa začala v Číne pred 2 000 rokmi, ale dodnes je veľmi obľúbená hlavne v našich končinách východnej európy.
Tento proces má však okrem predlžovania trvanlivosti aj mnoho iných výhod. Baktérie v tomto prípade naštiepia, rozložia rastlinné štruktúry za nás. Okrem toho dopĺňame prospešné kultúry. Zdravá mikroflóra by nás mala zaujímať takmer najviac z pohľadu výživy, pretože nie sme len to čo jeme, ale aj aké baktérie nás obývajú.
Čo obsahuje v 150g (1 šálka)
Za zmienku hlavne stojí kombinácia 6 mcg vit. K a K2 (mk7) (veľmi dôležitý článok). Vitamín K sa prirodzene nachádza v kapuste a časť konvertujú baktérie do formy K2 v MK7 forme pre nás lepšie využiteľnej. Vitamín K2 hlavne je nepostrádateľný pre ukladanie vápnika do kostí miesto ciev a srdca. Vit. C v množstve okolo 20mg (čo nie je veľa, ale v zime sa zíde každý miligram). Ďalšie dôležité látky, ktoré sú v iných potravinách menej dostupné sú foláty (vit. B9), B6, meď, železo, mangán, vápnik a veľa vlákniny a málo kalórii (cca 30).
Zdravotné a iné benefity:
1. Môže zlepšiť trávenie
Kyslá kapusta je bohatá na probiotiká (viac ako 28 kmeňov) a enzýmy, ktoré môžu zlepšiť trávenie. Nebudem vám tvrdiť, že vám kyslá kapusta vyrieši problémy s nafukovaním, hnačkami, zápchou, Crohnovou chorobou, Kolitídou, ale sú na to štúdie (viac som sa tejto problematike venoval v tomto článku.
Odporúčaj ju hlavne zaradiť preventívne ako súčasť zdravej životosprávy. Mnohé problémy samé zmiznú pokiaľ v tele podporíme samoliečebné prirodzené mechanizmy. Samozrejme v prípade fyziologických alebo psychických problémov je využitie diagnostiky, vedy, špeciálnych vyšetrení veľkou výhodou. Zápaly a tráviace problémy si vyžadujú častokrát špeciálny a postupný prístup (vyradenie spracovaných a problémových potravín, lieky alebo eliminačná diéta, nakoniec probiotické potraviny na podporu osídlenia čreva. Ľudia, ktorí dlho fungovali na spracovanej potrave a zlej životospráve (fajčenie, alkohol, antibiotiká) si mohli poškodiť flóru a osídlenie natoľko, že probiotiká a vláknina navyše im nemusí vyhovovať.
Rovnako sa zistilo, že príliš vysoká konzumácia kvasenej zeleniny môže zvýšiť riziko rakoviny žalúdka a tiež spôsobiť plynatosť a nafukovanie, kvôli trisacharidu rafinóza, ktorá je v našom tenkom čreve nestráviteľná.
2. Môže posilniť imunitný systém
Otrepaná fráza je však v tomto prípade podložená. Synergiou probiotík, vit. C a železa, kvasená kapusta môže znížiť riziko prepuknutia virózy resp. zmierniť a skrátiť chorobu, či vyhnúť sa antibiotikám až o 33%. Rovnako podľa toho aká zelenina sa fermentuje sa niektoré látky stávajú lepšie vstrebateľnými. Napríklad pri zázvore sa zistilo, že účinná látka gingerol je 15x využiteľnejší.
3. Môže pomôcť pri znížení váhy
Tento efekt je hlavne podmienený obsahom vlákniny a nízkym obsahom kalórií, čím nás dokonalé zasýti a nemáme potrebu sa prejédať. Tento efekt musím potvrdiť. Je rozdiel keď zjeme samotné hlavné jedlo a misku šalátu – obzvlášt kyslej kapusty.
Existujú štúdie, ktoré zistili, že aj samotný profil mikrobiómu má vplyv na vstrebávanie tuku a zloženie nášho tela. Napríklad domorodci v afrike, ktorých stravu tvorili prirodzené potraviny v podobe hľúz (bataty, konjac a iné, mlieko a krv) mali iný profil baktérií ako europánia. Rovnako sa robili pokusy, kedy rôzni ľudia jedli totožnú stravu, ale v konečnom dôsledku mali na nich iný efekt (veľmi som to zjednodušil, ale je to tak a v tejto oblasti je zatiaľ málo výskumov a preštudovaných súvislostí).
4. Môže znížiť stres a zvýšiť výživu mozgu
To, že nálada (emočné nastavenie) ovplyvňuje, čo jeme, je známe. Inak by sme nechodili do McDonaldu a neprepadávali nutkaniam na čokolády a maškrty. No platí to aj opačne.
Čoraz väčšia pozornosť sa kladie na štúdovanie prepojenia tzv. gut – brain axis. U probiotík sa napriklad ukázalo, že môžu zlepšiť schopnosť pamäte, znižovať úzkosť a depresie a iné. To čo je dôležité je, že probiotiká v našom tele pracujú ako mediátory. Sú zapojené v mnohých reakciách napr. metabolizme vit. D a K, hormónoch štítnej žlazy, vstrebávaní magnézia a zinku. Jednoducho zdravá mikroflóra je o mnoho významnejšia ako si dokážeme predstaviť. Základ je kontrolovať čo do seba vkladáme.
5. Môže znížiť prepuknutie civilizačných ochorení
Vďaka obsahu spomínaných látok a probiotikám + napr. izolovaným preštudovaným látkam ako isothiocyanáty a sulforafán, môže kyslá kapusta preventívne chrániť pred bunkovým a metabolickým poškodením, ktoré vedú k rakovine, infarktom a podobne.
Prečo kyslú kapustu nekupovať v obchode
Kyslú kapustu dnes dokážeme nájsť vo väčšine supermarketov. Avšak dajte si pozor na tú, ktorá je 1.) pasterizovaná 2.) obsahuje konzervanty ako siričitany a 3.) zbytočný cukor. Kvalitná kapusta by mala mať v zložení len kapustu, vodu a soľ. Ak si vlastnú kapustu neviete alebo nemôžete urobiť, určite ju dostanete na miestnej tržnici, známeho či rodinného príslušníka.
Ako si pripraviť kyslú kapustu
Vyrobiť si kyslú kapustu či zeleninu môže byť oveľa jednoduchšie ako ste si možno mysleli.
-
Stačí si vybrať zeleninu podľa vkusu (kapusta, mrkva, cvikla, zázvor, uhorky, cesnak…)
-
Pridať koreniny podľa vkusu (rasca, čierne korenie, kurkuma, kari…)
-
Zaliať vodou a cca po 1 – 2 týždňoch je domáce laboratórium hotové.
-
Starostlivosť o zeleninu je nenáročná. Uložit na chladnejšie miesto, pravidelne kontrolovať a zalievať aby nesplesnivela.
Recepty a inšpirácie
Teraz už spoločne vieme ako si pripraviť tie najlacnejšie a najzdravšie zásoby na zimu, posilniť imunitu, prevenciu, prežiť v zahraničí, k čomu učiť svoje deti od mala, čo podsunúť k večeri vyberavému mužovi… 🙂 Fermentovaná zelenina v synergií probio baktérií je skutočný liek a superpotravina. Len v máločom nájdete kombináciu baktérií, vit. B12, vit. K2 a také vysoké dávky iných látok. A koniec koncov možno vám pravidelným konzumovaním aj pomôže k štíhlosti, vitalite a super pocitu zo seba.